Keď som minulý týždeň odchádzal z upršaných Hrabušíc, uvedomil som si, že je tu záver maratónskej sezóny. Táto sezóna mi ubehla rýchlo, nechce sa mi veriť, že už iba pár akcií a môžem tento rok zavesiť Geniusa na maratónsky klinec. Kedže sa mi nechce ešte oddychovať, hľadal som, kde by som si ešte mohol tento rok zajazdiť. Priznám sa, že keď som čítal na nete o tejto akcii myslel som si, že to bude niekde v Čechách. Až telefonát nášho vedúceho mi rozšíril moje vlastivedné obzory. O Snežnici som do teraz nikdy nepočul, a to mám Slovensko celkom slušne prejazdené. Dlho som sa nerozhodoval a v sobotu ráno som už sedel v aute na ceste do dedinky Snežnica vzdialenej pár km od Žiliny. Už od Žiliny stretávam bikerov a čím som bližšie, ich počet sa zvyšuje. Prichádzam hodinu pred štartom, hneď idem na prezentáciu. Chvíľku hľadám, až ma regulovčík nasmeruje na miestne futbalové ihrisko. Poviem vám, tak strmú cestu, aká vedie hore na ihrisko si pamätám iba zo Salzky (stúpanie na Salzberg). Okoloidúci mi oznamujú, že to je cieľová "rovinka", pre informáciu má 28 percent. Prezentácia prebehla bleskovo, stačí iba zložiť bike a ide sa na to. Organizátor pripravil pre pretekárov dve trate, "dlhá" 36 km s prevýšením 1170 m a krátka na 18 km s prevýšením 590 m. O desiatej stojím na štarte dlhej a netrpezlivo čakám na výstrel. Niečo málo po desiatej nás odpálili a ide sa. Na úvod ideme asfaltku, tempo nič moc. Držím sa vpredu a vravím si, že dnes to bude asi na pohodu. :) Na to sa utrhol jeden biker s poznámkou, že čo to má byť! Ide hranu, ale nikto nič. Všetko sa mení po vjazde do lesa. Tepy sa dostávajú na maratónsky priemer a špica začína hrotiť tempo. Ideme najdlhšie stúpanie na najvyšší bod trate 680 m.n.m. Po necelých piatich kilometroch prichádzam na vrchol. Ide sa fajn, pekné prostredie, oceňujem hlavne okolie môjho predného kolesa, kedže iné nestíham sledovať. Visím za oči pretekárov vpredu a nič iné ma nezaujíma. Blatka je minimum, a preto oceňujem hlboké mláky, ktoré nám dodávajú potrebnú blatovú hmotu na bike, a tým iba udržiavajú tohtosezónny trend na maratónoch. Nasleduje zjazd, kde si vylepšujem pozíciu. Ani neviem ako a dostávam sa späť do Snežnice, kde prechádzam okolo miesta štartu. Strmá stojka a hore na kopci už vidím os, na ktorej mi kričia, že som desiaty a podávajú ionťák. Waw, dobre to ide, len nikoho nepustiť pred seba. Nestáva sa mi to často, ale v sobotu som mal ozaj zo strednej časti trate okno. Sledoval som len fáborky a dupal. Terén je naozaj výborný, stúpanie strieda klesanie a niektoré výšlapy mi dávajú zabrať. Dostávam sa na lúčky a počujem známy hlas. Tomáš si ôsmy! Pozriem lepšie, a tam Maťka z nášho teamu. Dnes v úlohe regulovčíčky. Pozdravím a až za následnou stojkou rozmýšľam, čo mi to vlastne povedala. Na lúkach trochu zvoľním. Zvláštne, že som nikoho nepredbehol a postúpil o dve miesta. Idem určite dobre, fáborky sú všade, kde je treba. Míňam druhú os, a to už je do cieľa iba kúsok. Stále pred sebou vidím pretekára z Diviny. Je to motivácia dať do nasledujúcich km maximum. Posledný zjazd ma posiela smer Snežnica. Idem dole, tak povediac, bez bŕzd a sťahujem náskok. Už len spomínaná cieľová 28 percentná "rovinka". Záverečné metre som ešte bojoval, ale nakoniec som si svoj výsledok nepolepšil. V cieli som zaostal za prvým slabých deväť minút, čo mi celkovo vydalo na ôsme miesto. Prvý bol v cieli pretekár Grigorescu Ľubor v čase 1:50:09. Gratulujem! Výsledky: http://www.sneznickymaraton.sk/vysledky/ Hneď vedľa dojazdu bolo aj umývanie bikov, ale dlhý rad a jedna hadica ma odradila. Neskôr pridali ešte jednu hadicu, ale rad rovnaký. Nič to, pre mňa je dôležitejšia sprcha. Bola podľa môjho gusta, ľadová! Asi aj preto som tam bol sám a mohol som si vyberať, kde sa osprchujem. :) Čo ma príjemne prekvapilo bolo jedlo pre pretekárov. Chutné cestovinky s univerzálnou bielou omáčkou a kuracím mäsom. Nesmiem zabudnúť na ozdobu v podobe zelenej burinky. Naozaj mi to chutilo. Je fajn, keď si dá organizátor na jedle aspoň trochu záležať. Nie ako na niektorých iných veľkých akciách - nechcem menovať... Celkovo som mal zo soboty len veselé zážitky. Zrejme, ale moje nadšenie nezdieľajú prví dvaja pretekári, ktorí zablúdili. Počasie nám prialo, teplota okolo dvadsiatky, pod mrakom. Ideálne. Aj keď dĺžka trate bola skôr taká šprintérska, v závere sezóny mi to nijako nevadilo. Verím, že sa podarí zorganizovať aj druhý ročník. Veľmi rád zavítam do Snežnice opäť budúci rok. Autor: Tomáš Tomášek Foto: Tomáš Tomášek
