16. júna sa v Porubskej doline konal už 16. ročník „Medvedieho okruhu“. Organizátorom tohto MTB preteku je Maratón klub Rajec. Tento rok sa na štart postavilo viac ako 130 účastníkov, čo bol nový rekord tohto podujatia. Zázemie preteku je už tradične v príjemnom prostredí Porubskej doliny pri „Palovej chate“. Aj tento rok bola pre pretekárov v hlavných kategóriách pripravená už 16 rokov nezmenená 22 km dlhá trať v peknej prírode Malej Fatry. Pre ženy a juniorov si organizátori pripravili polovičný 11 km dlhý okruh. Tento rok to bol už môj 4. štart na tomto preteku. Ako po minulé roky, tak aj teraz som na miesto konania prišiel v rámci rozjazdenia na bicykli, tentoraz spolu s celkom početnou partičkou tímových kolegovcov a kamarátov. Prezentácia sa obišla bez čakania a pred 11 sme už stáli na štartovej čiare. S jemným oneskorením tesne po 11 bolo odštartované. Úvodné asi 3 kilometre sme šli po asfaltke dole dolinou. Túto pasáž preteku nemám rád, pretože jazda v balíku plnom plašákov so sebou prináša celkom veľké riziko hromadného pádu. Aj teraz o kolízie nebola núdza, ale zaobišli sa našťastie bez pádu. Po zhruba 3 kilometroch asfalt končí a začína dlhé stúpanie po zvážnici, kde sa balík po chvíli natiahne a neskôr úplne potrhá. Hneď na začiatku stúpania som skúsil potiahnuť špicu a odtrhnúť sa od zvyšku štartového poľa. Po chvíli sme na špici ostali už len dvaja spolu s Jarom Štvrteckým. Miesto vo vedení sme si vymenili a ja som sa ho snažil zubami nechtami udržať. Po pár kilometroch sa mi ale Jaro začal vzďaľovať a bolo mi jasné, že budem opäť bojovať „len“ o 2. miesto.     S pribúdajúcimi kilometrami sa mi šlo čoraz ťažšie a nohy mi začali celkom pekne tvrdnúť. Odstup od prenasledovateľov za mnou sa nemenil a na dlhších rovinkách som ich mal stále na dohľad. Po krátkom zjazde prišla ťažká pasáž v teréne výdatne zmáčanom po dažďoch čo tu boli uplynulý týždeň. Tento úsek bol dosť silový a technicky náročnejší, čo mi celkom vyhovovalo a vytvoril som si tu pred tretím v poradí už dostatočný náskok. Po chvíli som sa už ocitol pod Úplazom a pekne peši popri bicykli som zdolal posledné metre stúpania. Na vrchole stúpania na Úplaze som si ešte skontroloval pozíciu a bolo mi jasné, že sa v zjazde nemusím nijak zvlášť ponáhľať a riskovať. Zjazd som teda šiel už na istotu, aby som sa vyhol technickým problémom, ako napríklad minulý rok, keď som sekol plášť a koleso mi vyfučalo 50 metrov pred cieľom, čo ma vtedy stálo víťazstvo. Tento rok to teda bolo opäť 2. miesto za víťazným Jarom Štvrteckým z Dema Racing Tamu, čím som zavŕšil čistý strieborný hattrick na tomto preteku. 3. miesto tak ako vlani obsadil Jožko Štefánik z CK MTB Dohňany.     V cieli už bola aj víťazka kategórie žien, moja tímová kolegyňa z Divina Racing Teamu, Katka Dolinajová, ktorá hneď svoju premiérovú účasť pretavila v zlato. V kategórii nad 40 rokov vyhral najúspešnejší pretekár histórie Medvedieho okruhu, domáci borec Zdeno Koleda. V príjemnej atmosfére a krásnom slnečnom počasí pri guláši a pivku sme počkali ešte na vyhlásenie výsledkov a tombolu. V tombole sa mi tento raz zadarilo a vyhral som poukaz na mnou „milovaný“ spinning. Po tombole nasledovala už len cesta domov tak trochu okľukou tréningovo cez Súľovské skaly. Tento pretek si ma svojou atmosférou získal a budúci rok sa tu vidíme určite opäť. Autor: Juraj Meliš Foto: Vlado Skull Štrbo

V poradí 9. ročník 1. Košického bikemaratónu je tu a sme radi že toto podujatie je už súčasťou športového kalendára bikerov na Slovensku i v zahraničí. Ako po minulé roky, aj tentoraz, je 1. Košický bikemaratón súčasťou Cyklomaratónskej MTB série.  Cieľ organizátora vytvoriť podmienky pre čo najširšiu účasť verejnosti z Košíc a celého Slovenska na tomto podujatí sa darí plniť, čomu nasvedčuje aj účasť viac ako 400 pretekárov v uplynulom roku. Z dôvodu zatraktívnenia tratí, pri zachovaní ich maximálnej bezpečnosti, sme aj tento rok pripravili niekoľko úprav. Najzásadnejšou je asi prejazd lokalitou Rozsypaný kameň, juhozápadne od Kojšovskej holi, ktorý ponúkne naozaj zaujímavé výhľady a skvelé bajkovanie.   Tešíme sa teda na stretnutie s Vami už 30. júna 2012 v rekreačnom stredisku Jahodná pri Košiciach. Viac info na: www.1kbm.sk http://www.facebook.com/#!/1KosickyBikeMaraton

MTB maratón GALAXY PETYŠA TOUR v Rožňove pod Radhoštěm som absolvoval prvýkrát. Rok 2012 znamenal už  9. ročník tohto MTB preteku. Je zaradený do GALAXY TOUR 2012. Súčasné je po Karlovskom PEPI maratóne a Fatranskom MTB maratóne tretím maratónom valašsko-považskej MTB série. Po takmer dvojtýždňovom nevydarenom počasí s množstvom prehánok som mal mierne obavy, či to nebudú poriadne „blatové kúpele“. Dozvedel som sa však, že na trati je veľa asfaltových úsekov, minimum lúk, takže občasná mláka by nemala robiť problém. Ako zázrakom sa v piatok počasie umúdrilo a v sobotu na pretekárov čakal teplý a slnečný deň. Po bezproblémovej ceste sme dorazili do Rožnova pod Radhoštěm. Zvýšená hustota áut s bicyklami na strechách nasvedčovalo tomu, že sa tu niečo koná. Hneď po príjazde na parkovisko, ktoré sa nachádzalo pred miestnym kúpaliskom, k nám  pohotovo pribehla pani a zinkasovala parkovné. Takéto niečo sa mi stalo prvýkrát - na iných maratónoch som sa s tým ešte nestretol. Malé mínus pre organizátorov. Prezentácia prebehla bez problémov. V štartovom balíčku sa nachádzali ponožky, reklamné prospekty, müsli tyčinka a nealko pivo, čo viac si môže človek priať.  Na dnešný maratón boli prichystané pre cyklistov dve trasy. Prvá jednoduchšia v dĺžke 30 km s prevýšením 800 m, druhá v dĺžke 58 km a slušných 1730 výškových metrov. Štart krátkej trate bol naplánovaný o 12:30 hod. Do štartu dlhšej trate o 12 tej ešte ostával čas 1 a pol hodiny, takže som mal dostatok času na prezlečenie, rozjazdenie a postavenie sa do štartového poľa. Na štart sa spolu postavilo približne 470 cyklistov. Nasledovalo predstavenie maratónu, pospomínanie na cyklistov, ktorí tu naposledy vyhrali a podobne. Posledná minúta pred štartom, adrenalín narastá podobne ako pocitová teplota, neviem odhadnúť koľko bolo na priamom slnku. Naposledy som mal také slniečko na minuloročnom Dubničáku, ale nebolo tak vlhko. Každopádne som si pomyslel, že dnes to nebude ľahké. Podľa informácií, profil dlhšej trate obsahoval tiahle stúpania, po ktorých nasledovali väčšinou technickejšie a náročnejšie zjazdy plné kameňov a koreňov. Hneď po štarte sa celý „Balík“ vydal svižným tempom najprv po asfaltke, ktorá prešla do lesnej cestičky. Prvá mláka a blato zaručili, že môj pohľad už nebol taký čistý. Ale to malo na svedomí určite aj teplo, ktoré spôsobilo, že prvých 10 kilometrov som sa iba trápil, nohy ťažké, horšie dýchanie.  Takýto stav väčšinou prichádza minimálne po 50. kilometri. Ako morálnu a fyzickú podporu som siahol po géle, ktorý ma nakopol a konečne sa začalo dobre šliapať.  Zrazu vidím prvých jazdcov zápasiacich s defektom, v duchu som bol rád, že som bezdušový. Moja spomínaná (ne)výhoda sa bohužiaľ prejavila hneď po prvom zjazde.  Obidve kolesá poloprázdne, takže vynútená prestávka, dofúknutie a ide sa ďalej. Táto situácia sa nanešťastie opakovala po  každom zjazde. Skupinka, v ktorej som išiel, mimochodom v zložení, ktoré mi robilo spoločnosť aj na Fatranskom MTB maratóne, už bola ďaleko. Vedel som, že ma čaká výstup na Veľký Javorník, skupinu už nedobehnem, takže som išiel sám a dopredu ma hnala iba vidina  najbližšej občerstvovačky. Prvá iba „pitná“ mi extra energie nedodala. Poriadna aj s jedlom mala nasledovať okolo 32. kilometra.  Po vyšliapaní druhého najvyššieho úseku nasledoval dlhší zjazd na Dolní Paseky (u mňa opäť fúkanie) a pokračovanie po asfaltovej ceste popod Radhošť. Zrazu zhruba v polovici úseku vidím  na ceste nápis 500 metrov, čoskoro 200 metrov a viem , že vytúžené doplnenie energie je blízko. Na cyklistov čaká bohatý výber, ochotní ľudia, takže opäť plný síl pokračujem ďalej. V tomto u mňa na jednotku, osobne by som však prvú a druhú občerstvovaciu stanicu vymenil. Pomaly sa dostávam na najvyšší bod trasy, telo sa už na počasie aklimatizovalo takže mi nič nebránilo pokračovať ďalej v jazdení a fúkaní J. Po slušnom zjazde vidím druhú občerstvovačku, na ktorej iba doplním vodu a idem ďalej. Výživné stúpanie na Buřov dalo slušne zabrať, ale vedel som, že sa pomaly blížim do cieľa. Záver maratónu som išiel po cyklistikých chodníkoch, po ktorých sa veselo premávali aj malé deti, čo nebolo extra bezpečné pre obidve strany. Posledné kilometre bol pripravený ešte slušný blatistý úsek pre tých, ktorí náhodou ostali čistí. Príjazd do cieľa cez golfové ihrisko, potom ešte asfaltka a vidím pred sebou oblúk. Nasleduje umytie bicykla - k dispozícii boli hadice s vodou s krátkym čakaním a sprchy pre pretekárov. Na jedlo bolo na výber kuracie stehno alebo guláš - v tomto nemám, čo vytknúť. Nasledovalo rýchle vyhlásenie výsledkov a tombola. Na dlhšej vyhral medzi mužmi Ondřej Fojtík, druhý došiel Nikola Ivanov, tretí slovák Branislav Kacina. Prvé miesto pre nežnejšie pohlavie obsadila Lucie Macíková. Na krátkej trati vyhral Daniel Rubič. V tombole bolo dosť cien, niečo sa ušlo aj pre mňa, takže môžem spokojne odísť domov.  Výsledky 30km Výsledky 58km Mám za sebou ďalší maratón z valašsko-považskej série, solídne zničené nohy, ale ruky z fúkania boli na tom horšie. Od plánovaného výsledného času rozdiel pol hodiny. V mojom prípade sa pod to podpísalo teplo, technické problémy - dnes som nemal svoj deň. Mne to však nevadí, ďalší v poradí Súľovský maratón dopadne lepšie, je to „domáca pôda“, viem čo ma čaká. Spokojný a s dobrým pocitom z peknej, ale ťažkej trasy odchádzam a teším sa opäť o rok. Autor: Ján Raždík

Počas uplynulého víkendu sa v lyžiarskom areáli Vesec pri Liberci konalo druhé kolo československého seriálu 24 hodinových MTB pretekov a keďže nás v bikepointe takéto masochistické kratochvíle bavia, rozhodli sme sa ísť to tam trošku omrknúť. Organizátorský tím toto podujatie pripravil pre bikerov už po 18. krát, čo som ja osobne považoval za prísľub kvalitnej akcie. Na piatok sme si teda povybavovali u našich chlebodarcov dovolenky a chvíľku poobede sme už aj fičali na západ. A ani bumážku sme nepotrebovali... Väčšia vzdialenosť zo Slovenska sa podľa očakávaní prejavila v menšom počte štartujúcich Slovákov, bratom Čechom to však nevadilo a aj počas tohto 24-hodinovkového víkendu prehrali zápas. Tento krát to síce bolo vo futbale a s Rusmi, ale aj tak. Podľa mňa za to môže Terry. Vždy keď ide do Čiech, prehrajú. Aj v Jihlave to tak bolo (MS v hokeji, zápas o postup do finále s našimi), aj teraz. Uvidíme čo to spraví o 2 týždne v Bystřičke. Možno dostane zákaz chodiť do ČR... :-) Každopádne im držíme v ďalších bojoch palce! Ale do šéfa sa nepatrí takto mrzko navážať, tak späť k veci. Po príchode ma milo prekvapil areál v ktorom sa celý akt tyranie mal odohrávať – pekne pokosená trávička, dostatok miesta, celkom pohodová muzika, všade pokoj, pripravené boxy pre pretekárov a kopa jedál na výber v stravovacom stane. To ja po niekoľko hodinovej ceste autom bez obeda dokážem oceniť (síce som vyžieral cudzí proviant, ale obed to proste nebol..). Porcie boli slušné a tak sme po papaní a rozložení stanov začali pokukovať po tej „těžkej pohode“. Nakoniec sme ju našli práve v našom stane, keď sa tam objavil malý súdok piva a štýlové krígle (ja som pil samozrejme čaj s citrónom). Škoda, že nám to všetko do rána ukradli. Asi pomsta Terrymu za ten prehraný zápas s Rusmi... :-) Po krátkej večernej sieste sme sa okolo polnoci pobrali spať, aby sme v sobotu vládali makať a ničiť súperov na trati. Plány nám zľahka skrížila párty v papacom stane, ktorá sa postupne zvrhla na strašidelnú ožieračku a okrem DJ-skej tvorby k nám do stanu doliehali aj rôzne škreky zmasakrovaných účastníkov súťaže v pití piva. Nechápem, ako po takej smršti mohli o pár hodín nasadnúť na bajky a jazdiť. Rešpekt im! Keď som sa ráno zobudil, z campu už bolo jedno veľké mravenisko. Všade sa stavali stany a prístrešky, pripravovali sa bicykle a pobehovali tam taký smiešny ľudkovia v pestrofarebných elasťákoch. Pozvoľna som sa rozhýbal, dal si výdatné raňajky a začal sa pripravovať na štart. Ten prišiel presne o dvanástej, keď sa stovky bikerov vydali v ústrety 24, resp. 12 hodinovému trápeniu na náročnej, ale krásnej trati. Mne osobne sa veľmi páčila už len preto, že veľká časť z nej viedla lesom. Inak sa jazdilo po všetkých možných povrchoch – asfalt, tráva, kamene, ťažké koreňové pasáže (hlavne po krátkom, ale pomerne výdatnom daždi okolo piatej poobede), blatko a dokonca aj krátky úsek s nejakou drevenou drvinou. Proste tam bolo skoro všetko. Čo sa pohody pri jazdení týka, pomerne rýchlo odišla do neznáma a zostali mi skôr tie „těžké“ stavy. Našťastie sa mi o zábavu starala príroda, takže to nebolo len o nejakom trápení sa na bicykli. Bolo to o trápení sa na bicykli pri pozorovaní západu slnka pomedzi dažďom pokropené smreky, tmavnúcu oblohu, rozsvecujúce sa hviezdy a iné prírodné úkazy, ktoré bežne ignorujeme. Ako to už zvyčajne chodí, 24 hodinovky sa rozhodujú hlavne v noci a inak to nebolo ani v Liberci. Niekto sa rozhodol pospať si, niekto jazdil ďalej. Mne sa šlo v rámci možností celkom dobre, tak som sa rozhodol nespať a užiť si to naplno. Celkom ma prekvapilo, že som v noci ani nepotreboval svoj klasický životabudič vo forme hudby z prehrávača. Pri živote ma držali samota, kľud a ticho, ktoré tam po zotmení spoločne zavládli. Mikrospánok som dostal len raz – našťastie pri jazde hore kopcom po širokej asfaltovej ceste. Človek by nepovedal, že taká cesta pri rýchlosti 5 km/h môže byť nebezpečná. Stále však lepšie, ako zahryznúť do nejakého stromu v rýchlom zjazde. Búchanie hlavou do stromu preto radšej prenechajme ďatľovi. Inak neviem ako je to u ostatných cyklistov, ale ja mám najväčší problém v noci s prejazdom depa. Pokiaľ som na trati a šliapem do pedálov, je zvyčajne všetko ako-tak v poriadku. Keď sa však dostanem k občerstvovaciemu stanu, dám si pauzičku a už špekulujem, či ja toto potrebujem, či by mi nebolo lepšie v teplom a mäkkom spacáku, či si dám ešte ďalší čaj, a potom ďalší, alebo je lepší ten hovädzí vývar,...? Jednoducho problém s morálkou. Ale raz sa to naučím robiť ako tí najlepší borci a cez depo prejdem bez zastavenia aj o 4 nadránom! Apropo, ráno! Ako povedal jeden z mojich súperov na trati: „...nejkrásnější na celé čtyřiadvacítce je svítání...“. Myslím, že chlapčisko mal pravdu a slnko ma opäť raz presvedčilo, aké je pre nás dôležité. Moje časy na kolo sa síce vôbec nezrýchlili, ale pocit bol úplne iný ako v noci. Zrazu som mal pocit, že tým notoricky známym okruhom svištím ako raketa. A možno to bolo spôsobené len unavenými zmyslami a rannou vymletosťou.. To ešte musím overiť na ďalších pretekoch seriálu.. :-) Od rána do obeda to už bolo o dosť veľkom premáhaní sa, našťastie mi pomohol kolega Dušan, ktorý po niekoľko hodinovom šlofíku vyliezol zo stanu s otázkou, či si dáme nejaké to kolečko. V tom momente som bol totiž prevesený cez operadlo stoličky pred stanom ako špinavá handra a rozmýšľal som nad niečím strašne dôležitým. Bohužiaľ som zabudol, čo to bolo.. S jeho pomocou som sa donútil dať ešte na chvíľu dokopy a doraziť nejaké 3 okruhy. Vďaka mu! V poslednom kole som sa trošku hecol a spravil lepší čas ako víťaz Zdeněk Kříž. On šiel síce na pohodičku a ja totálny šrot, ale história sa nepýta ako, ale či. V poslednom kole som ho proste dal... ;-) (Každopádne si však zaslúži napísať, že za 24 hodín odjazdil viac ako 440 km – so zlomeným rebrom. Teraz neviem, či je to psychopat, alebo mimozemšťan.. Má však môj obdiv.) Zvyšok výletu už len stručne: po dojazde som umyl bike, zbalili sme stany, naložili sa do auta a...black out! Prebral som sa až na hraniciach. Výnimočne mi ani nevadila rozbitá diaľnica medzi Prahou a Brnom... :-) Vidíme sa v Bystřičke... Autor: Martin Vaško Foto: Zuzana Žideková, Jíři Synek

Združenie turizmu Zázriva a obec Zázriva pozývajú všetkých nadšencou horskej cyklistiky na 8. ročník voľného prechodu na horských bicykloch okolo Zázrivej pod názvom „Cykloprechod zázrivským chotárom“ ktorý sa uskutoční 16.6.2012 v Zázrivej. Prezentácia: V sobotu 16.6.2012 pred kultúrnym domom v Zázrivej od 9:00 – 9:45 hod. Zápisné: 5€, ženy a študenti 3€ V cene 2 x občerstvenie na trati, v cieli teplé jedlo, pivo alebo kofola. Štart: 10:00 hod. - centrum Zázrivá Cieľ: Zázrivá centrum do 15:00 hod. PARAMETRE TRASY: Dĺžka cca 30 km; nárast výšky 966m; predpokladaný čas 2,5 – 4,5 hod.; prevýšenie od 592-953m.n.m. Informácie: Jozef Matúš - 0905310334, 0902122688; jmatus@stonline.sk, fotografie, GPS a KMZ body trate a popis na www.penzionfatra.sk Zdroj: www.penzionfatra.sk

Ako určite všetci vieme, pred týždňom v sobotu sa konal v Rajeckých Tepliciach Fatranský MTB maratón. Bola nová lokalita, boli 3 nové trasy, boli majstrovstvá Slovenska v maratóne,... To všetko tu už popísal kolega Juraj, ktorý ma vždy predbehne. Ja mám čas a chalan je proste o kus rýchlejší.  Nevadí mi to však – za tie roky som si už zvykol. Len čo na to hovoria slečny... Pre mňa sa toto skvelé podujatie nevedomky začalo už niekoľko dní pred štartom (tuším v utorok to bolo), keď mi organizátor zavolal, že potrebuje nejakú obeť na križovatku do Turia. Bolo tam treba človeka, aby pretekajúci borci vedeli, kadiaľ majú ísť. Aj keď nerád, pristal som. Síce som mu hovoril že radšej ako sedieť niekde na zadku budem robiť zberača mŕtvol na Anakonde, ale bol neoblomný a hneď mi aj na mape ukázal, kam zatlčiem smerové tabuľky a čo budem na neborákov na bicykloch kričať. Proste ma tam potrebovali, inak bola dobrá povesť tohto podujatia ohrozená rozhorčenými príspevkami na tému nedostatočného značenia na rôznych internetových fórach.. J Zobral som to však hrdinsky a začal som sa chlácholiť, že to bude aspoň nová skúsenosť a že sa na maratón pozriem aj z druhej, organizačnej strany. Veď na štarte som stál už veľa krát, prečo si neskúsiť aj opačné garde. A navyše mi ešte aj sľúbili, že keď nájdu na križovatku niekoho iného, budem môcť ísť pretekať a cez Turie len prefrčím na svojom tátošovi. Veľmi som tej alternatíve neveril, tak som zvyšok týždňa poriešil po svojom – keď nebudem môcť jazdiť v sobotu, dobre si naložím aspoň počas týždňa. A tak som si dal do soboty spomenutú Anakondu 3-krát, niekoľko krát Žilinčanom známy Polom, a ešte zopár menej známych kopčekov. V piatok večer som bol kvalitne „prešitý“ a určite som sa nemohol vyhovárať na nedostatok tréningu ako Iceman. Ale veď na križovatke si za tých niekoľko hodín dobre oddýchnem... V sobotu ráno budík a hneď volám šéfovi trate, kam si mám dôjsť pre smerové tabuľky. On na to niečo v zmysle: „Jéj, my sme na teba zabudli. Našli sme náhradu a môžeš ísť jazdiť. Sadaj do auta, ešte to na štart stíhaš“.. Nasledovalo 25 milisekundové zaváhanie, kontrola počasia, vyhodnotenie fyzického a duševného zdravia a keďže všetko až na to posledné bolo OK, dal som priateľke pusu s tým, že sa moc nezdržím a za pár hodín som doma. Očividne mi verila... Na prezentáciu som dofrčal na poslednú chvíľu a minútu pred desiatou som už flekoval na námestí pripravený na štart dlhej. Nepôjdem predsa na krátku, detskú trať, všakže? Veď to by som potom doma nemohol machrovať, aký som frajer a ako som zabojoval o titul majstra SR... J Takže posledná kontrola pred štartom – bike mám, helmu mám, computer zapnutý, nohy po kvalitnom tréningu vymlátené – som ready, pustite ma tam! Štart klasika. Jazda v balíku po hladkom asfalte, kopa divákov, cez spomaľovače v meste zásadne skáčem. Nech diváci a pretekári z krátkej vidia, ako sa to robí... J Odpojenie vedúceho vozidla, nájazd do terénu a prúser. Okrem toho že sa to zrazu nejako zdvihlo do kopca, hneď som zaregistroval mäkký terén pod kolesami a bolo mi jasné, že až taký frajer predsa len nebudem.. Veľa ľudí očakávalo po predchádzajúcich dažďoch bahenný kúpeľ, ku ktorému síce nedošlo, no napriek tomu sa voda na stav trate podpísala a tá bola dosť náročná. Veľkú časť trate bolo cítiť zvýšený odpor mäkkého povrchu, čo všetkým odčerpávalo mnoho síl. Aj preto bolo podľa môjho názoru po maratóne počuť toľko ohlasov, že to bola trápenka. Predsa len to po suchom a tvrdom povrchu frčí rýchlejšie a ľahšie.. Ako som tak na úvodných lúkach pozoroval rýchlo odchádzajúci pestrofarebný vláčik jazdcov v čele, napadlo ma, že ten titul nechám im a skúsim si užiť trať a všetko čo miestna príroda ponúka. Veď dosť bolo maratónov, po ktorých človek ani poriadne nevie, kadiaľ šiel.. Tak som teda trošku zvoľnil, prepol z módu „pretekár“ na „turista“ (u mňa v podstate žiadny rozdiel) a pomaly sa sunul vpred. Nie že by sa mi to doteraz ešte nestalo, ale tento krát to bolo rekordne skoro. Po pár kilometroch som už v prvom dlhšom stúpaní „žhavil gašparka“ a užíval si prvé výhľady. Tu niekde ma dobehol Kiri z Beer inside team-u a už sa ma nezbavil až do konca preteku.   Vytvorili sme podobnú skupinku ako Iceman so sebe rovnými niekde pred nami. Len s tým rozdielom, že oni sa hnali ako blázni do cieľa a my sme viedli intelektuálne rozpravy o hydratácii organizmu pivom a miestach výskytu najbližších objektov, ktoré túto možnosť ponúkajú (je zaujímavé, že do krčmy vedie najkratšia cesta vždy dolu kopcom a presne opačným smerom, ako sa pohybuje cyklista na maratóne). Túto sobotnú kratochvíľu nám prerušovali len občasné návštevy občerstvovacích staníc, ktoré boli na trati. Všetky boli parádne. Zväčša tam boli pekné baby a kopy všelijakých chuťoviek, ktoré nepriaznivo ovplyvňovali náš cieľový čas. Z tohto hľadiska hodnotím tento maratón na jednotku s hviezdičkou. Veď kde inde si môže človek užívať mastný chlieb s banánom namočeným do soli pri príjemnom ohníku? Alebo hojdačku priamo pri trati aj s pohonom v oranžovej veste? Ak o niečom takom viete, napíšte mi to do diskusie – pôjdem tam!   Týmto spôsobom sme sa dostali po nejakých 7 hodinách a nejakých drobných až do cieľa. Síce som bol narobený ako baník po týždňovke, ale aj tak spokojný. Strávil som krásny deň s príjemnými ľuďmi pri činnosti, ktorú mám rád. Zároveň veľké sorry organizátorom, ktorý na mňa tak dlho museli čakať pri trati. Aj Fučekovci v Turí si to pekne vyžrali (namiesto mňa) – vďaka Vám. A teraz nejaké tie negatíva: ...eee... kto vymyslel ten sadistický dojazd do cieľa po malebných lúčkach v podhorí Malej Fatry?? Že pozdravujem toho človeka... A prečo ma vždy pretekári z krátkej tak rýchlo predbehnú, aj keď štartujem hodinu pred nimi?? Autor: Martin Vaško Foto: Alena Ďurčová, Zuzana Zajacová, Skicool

Na Oravskom cyklomaratóne som ešte nebol a tak som tento rok využil výhodné štartovné a do 5.5. som sa prihlásil za 5 euro na 5.ročník Oravského cyklomaratónu na 42 km trať. A určite neľutujem. Predpoveď počasia na pár dní pred cyklomaratónom nebola moc dobrá ale našťastie mrož, chobotnica, ryby či rosnička sa mýlili. Nepršalo. Ale v noci pred sobotou som sa zobudil na hrmenie a dážď. Tak som si v duchu zanadával a pomyslel že v Kubíne určite neprší. Veď Turiec je od Oravy ďaleko. Ako som zistil na mieste tak asi až tak ďaleko nie. Prezentácia prebehla v pohode, ostávalo rýchlo sa prezliecť a postaviť sa na štart na námestie v Dolnom Kubíne. O 10.hod nás odštartoval primátor a už sa krútilo o sto šesť. Zhruba 5km sa šlo po asfalte po ktorom sa vbehlo do terénu, ktorý prevažne tvorili lúky, občas nejaký lesík, nejaká asfaltka, jedna panelka. Lúky boli stredne mokré, horšie to bolo v dvoch zjazdoch, kde bolo blata dosť. Do 18 kilometra sa prevažne stúpalo, občas aj klesalo, ale naklesané výškové metre sa zas našlapali späť, potom nasledoval dlhší zjazd, pár krát hore dole, kopec Vendelín a už len do cieľa v DK. Na strednej trati nás čakali 3 občerstvovačky, kde na prvej mi za jazdy strčili do ruky pohár ionťáku a doslova do krku kus banánu. Ešte že bol ošúpaný :-) . Dlho som nestál ani na ostatných dvoch, vždy len banán a vodu. Pri jednom blativom zjazde, kde to pretekári predo mnou už dosť rozjazdili som špekuloval, že sa vyhnem jednej veľkej kaluži a rozhodol som sa ju obísť. Lenže jazda po mokrých koreňoch nie je to pravé a skončil som ľavou dlaňou v obchádzanej kaluži. Cestou som sa snažil žmýkať rukavicu ktorá ma začala chladiť, ale po prejazde ďalších kaluží do ktorých som už šiel priamo mi začalo žblnkotať aj v ľavej tretre. Tak som mokro a chlad prestal riešiť. Ale toto všetko patrí ku horskej cyklistike. Trať bola značená super, zablúdiť sa veru nedalo. Pri ceste stáli mladý aj starší ktorí povzbudzovali. V Malatinej v amfiku cez ktorý sa prechádzalo, som si pripadal ako na rokovom koncerte. Hudba hrala na plné pecky a deti povzbudzovali ako o dušu. Pár km pred cieľom sa nám postavil do cesty ešte spomínaný kopec Vendelín, na ktorý sme tlačili bicykle všetci a potom už len dole hore po pár lúkach a nasledoval zjazd po asfaltke, na ktorej som krútil z posledných síl cez námestie kde sme štartovali do cieľa, ktorý bol pri Penzióne Koliba. Po umytí bicykla (4 Wapky), sprche, guláši a kofole som šiel domov lebo ma čakal ešte večerný koncert skupiny Team. Autor: Milan Majtán Foto: Janka Kirdajová

Pozývame Vás na 6. ročník cyklistického prejazdu z Podsuchej cez Smrekovicu do Hrabova pre amatérov a pretekárov, ktorý sa koná dňa 16. júna 2012 v Podsuchej. Základné informácie: Dátum: 16. júna 2012 Miesto: Ružomberok - mestská čast PODSUCHA - Žilinský kraj Druh: MTB horský pretek Prezentácia: od 9:15 hod - 10:45 hod Štart: 11:00 hod pred reštauráciou BODEGA na Podsuchej Štartovné: 10,-€ (v cene občerstvenie) Kategórie: muži a ženy do 40r., muži a ženy nad 40r. juniori, žiaci, veteráni nad 60r. Organizátor: Sk iPropet, ProSki Ružomberok, mesto Ružomberok Informácie a prihlášky: 0907044040, 0903248208, e-mail: propet@pobox.sk  

MEDVEDÍ OKRUH 2012 16. ročník Propozície: Usporiadateľ: Maratón klub Rajec Termín: 16. jún 2012 Miesto: Porubská dolina - Lehotná, Palova chata Kategórie: Muži do 40, Muži od 40 do 49 rokov, Muži nad 50 rokov - 22km Ženy, Juniori, Juniorky - 11km Trate: Muži, Veteráni: 22km - 1 okruh Ženy, Juniori: 11km - 1 okruh lesný terén – svažnica Lehotná – Lučivná – bývalá horáreň Porubská – Mladý Háj – Mrchavá dolina – Kováčová – Starý Háj – Uhliská – Blatnatá – Úplaz – sedlo pod Hnilickou Kyčerou – Blatnatá – Mraznica – Zadná Oselná – Lehotná Ženy a Juniori majú skrátený okruh – 11km Prezentácia: 16. jún 2012 na mieste štartu do 10:30 hod. Pretekári prihlásení do 12.6.2012 dostanú upomienkový darček. Program: 10:40 ... otvorenie pretekov 11:00 ... hromadný ŠTART - všetky kategórie 14:00 ... Vyhlásenie výsledkov Štartovné: Muži, Veteráni 10 €, Ženy, Juniori 5 € Šatne a sprchy: Lehotná – Palova chata – horský prameň Občerstvenie a ceny: Zabezpečené pre všetkých pretekárov v cieli. Tombola: po vyhlásení výsledkov pre všetkých pretekárov Poučenie: - Pretekári sa zúčastňujú na vlastné nebezpečie. - Cyklistická prilba povinná na celej trase. Riaditeľ pretekov: Ing. Jaroslav STUPŇAN, Rajec (0903 630 545) Viac info na stránke www.rajeckymaraton.sk

Asi nejnabitější konkurence v sedmileté historii závodu se sešla na startu Lapierre Fatranského maratónu 2012. Mistrem Slovenska se stal Michal Lami. Zatímco o českém držiteli titulu mistra republiky je jasno bezmála dva měsíce (Šulcová a Kulhavý si na Šele vyjeli třetí maratonské tituly), u našich sousedů na Slovensku se bitva o titul rozhořela o uplynulém víkendu na 93 kilometrů dlouhé trati Lapierre Fatranského maratónu.   Druhý závod Slovenského poháru XCM a mistrovství Slovenské republiky v této disciplíně pro rok 2012 přilákalo do Rajeckých Teplic, kam se zázemí Fatranského maratónu přesunulo po čtyřech letech, velmi silnou konkurenci. Ze slovenských bikerů si podle očekávání měl pro titul dojet někdo z dvojice Milan Barényi (Trek KCK Oslany) či Michal Lami (Jump Sport Košice). Závodníci polské nebo české národnosti, kteří na závod přijeli, samozřejmě nemohli do boje o medaile zasáhnout, avšak do vývoje závodu ano.   Na účastníky závodu čekaly tři zbrusu nové tratě (25, 56 a 93 kilometrů), z nichž ta nejdelší byla skutečně spravedlivým mistrovstvím. Maratonci na ní nastoupali 2800 metrů, navíc se museli potýkat s blátivými úseky po pátečním dešti, což již tak náročnou trať alpského charakteru ještě ztěžovalo.   Po úvodních kilometrech po loukách, kde to bylo nahoru a dolů, přišel na řadu první těžký kopec v úbočí hory Bab a sjezd k občerstvovací stanici. Z Rajeckolesnianské doliny trasa šplhala přes sedlo Úplaz na hřeben Martinských holí a za druhou občerstvovací stanicí čekal na závodníky další rychlý sjezd až k dělení tratí. Maratonci tu zamířili do Mezihorské doliny k třetímu bufetu a z obce Turie se pak vydali do dvou posledních náročných stoupání a k několikakilometrovému singletrailu, kterému pořadatelé dali jméno Anakonda. Suma sumárum: skutečný maratón horských kol na velmi náročné trati, ale v nádherném prostředí s kulisami štítů Malé Fatry. A pod oblaky stále hrozícími deštěm, které celou atmosféru dotvářely.   Na čele závodu se záhy vykrystalizovala skupina nejužších favoritů, mezi nimiž nechyběl domácí reprezentant Michal Lami (Jump Sport Košice). České barvy tu zastupovali Ondřej Fojtík (Toyota Dolák), Nikola Ivanov (Caffenannini.cz) a Karel Hartl (Kellys Bikeranch). A národní mix rozšiřoval ještě Polák Marek Galinski (JPG-2 Professional MTB Team). Přibývající kilometry těžké trati ale postupně rozdělily i původně početnou vedoucí skupinu a k definitivnímu dělení došlo právě na novém singltrailu „Anakonda“, kde se Michal Lami vzdálil Ondřeji Fojtíkovi.   Michal Lami si tedy do cíle u termálního koupaliště Laura v Rajeckých Teplicích dojel po čtyřech hodinách, 17 minutách a 25 vteřinách zcela zaslouženě pro titul mistra Slovenska. V první pětce byl však jako jediný domácí závodník. S odstupem přibližně dvou a půl minuty protnul cílovou pásku druhý Ondřej Fojtík, třetí byl Marek Galinski.   Mezi ženami naprosto přesvědčivě zvítězila Katarzyna Solus-Miskowicz (MKS,Dekmeble-Cykl-Krona Kielce) v čase 5:00:56. Polská závodnice, byť do cíle přijela se třičtvrtěhodinovým náskokem, však samozřejmě slovenský titul získat nemohla a ten tak putoval k celkově druhé Michaele Malarikové (CK Ski-Bike Sportmed Bratislava). Třetí celkově dojela Elena Ondášová (Outsitzer Novatec).   Výsledky 93 km - muži 1. Lami Michal (SVK, Jump Sport Klub Košice) 4:17:25 2. Fojtík Ondřej (CZE, Toyota Dolák) +2:41 3. Galinski Marek (POL, JBG-2 Professional MTB Team +3:07 4. Ivanov Nikola (CZE, Caffenannini.cz Cycling MTB Team) +4:24 5. Hartl Karel (CZE, Kellys Bikeranch Team) +11:36   Výsledky 93 km - ženy 1. Solus-Miskowicz Katarzyna (POL, MKS,Dekmeble-Cykl-Krona Kielce) 5:00:56 2. Malariková Michaela (SVK, CK Ski-Bike Sportmed Bratislava) +42:09 3. Ondášová Elena (Outsitzer Novatec) +51:47   Kompletní výsledky včetně výsledků všech kategorií i z dalších dvou kratších tratí naleznete na: cyklo.sao-tatry.sk   ZDROJ: www.mtbs.cz Foto: Mirek Chládek,velograf.cz

Naši milí příznivci, Závod Karpatský pedál 2012 se neúprosně blíží, proto bychom Vám rádi poskytli pár nezbytných informací k jeho průběhu. Jak mnozí z Vás již postřehli, v letošním roce se organizace závodu přesunula do obce Javorník (okres Hodonín) – do areálu místní sportovní TJ. Prezentace závodu proběhne cca 100metrů od areálu – na místním obecním úřadu. Startovné jsem opět nezvýšili a proto zůstává již pátým rokem na stejné výši. Proto pokud váháte s přihlášením, neváhejte :-) V rámci startovného budete mít perfektně připravenou 25ti a 50ti kilometrovou trasu, která nabídne dost prostoru na vyžití jak méně zkušeným cyklistům, tak i zkušeným bikerům. Na obou trasách bude pro závodníky přichystáno občerstvení, iontové nápoje, ovoce, tradiční téměř domácí koláčky. V „tašce“ nebude chybět pro včas přihlášené (tedy i zaplacené) pamětní tričko s logem závodu, pamětní „krýgl“ a také polštář (tedy nezbytné propriety pro unavené, ale šťastné a navrátivší se do cílu závodníky). Polštář se Vám bude také hodit, pokud s námi zůstanete i po ukončení závodu, kdy speciálně pro Vás budou hrát kapely –Hadramašmátrá, IK Banda a HUménečko. Pitný režim zodpovědně zajistíme dobrým pivkem a také nealkem, o občerstvení (mimo klasického pro závodníky) se bude už od rána (pro Vás hladové, co nestihnou posnídat) ve sportovním areálu starat Řeznictví Kružica. Můžete se těšit na polévku, různé grilované speciality mistra řezníka a další domácí uzené výrobky z jeho krámku. Pokud byste měli chuť i na klasické polední menu, bude Vám k dispozici Javornická hospoda (cca 300 m od areálu), kde místní kuchař čeká na vaše požadavky. Nároční se můžou jít osvěžit, občerstvit (cca 2 km od areálu) do krásného prostředí Filipova údolí, kde ve welnes hotelu – Hotel Filipov bude pro Vás přichystáno welness centrum s vnitřním bazénem, saunou. Váš doprovod může využít dobu čekání nejenom dalším programem (dětský minizávod obohacený i o závod pro vaši nejmenší drobotinu, jízda na vysokém kole, vystoupení mažoretek, cyklistické exhibice, atd...) ale i výlety v přilehlém okolí (př. cca 500 metrů od areálu je nově vybudovaná rozhledna, cca 5 km Kuželovský mlýn, který si jistě pamatujete z řady pohádek, pěší procházka do Filipova údolí s Lišší boudou a chatou Megovka se studánkami podél cesty, případně nově postavené dětské hřiště přímo v areálu závodiště, ..). Mimochodem každé drobátko (do 9ti let) pokud si zasoutěží na čemkoliv s kolečkama (kočárek, odrážedlo, koloběžka, tříkolka, kolo), dostane od nás „krásnou medajli“, diplom, opeče si špekáček... Pro ty, kteří by chtěli i přenocovat, je možnost komfortního přespání jednak v již zmíněné Javornické hospodě, Hotelu Filipov, případně i v prostoru areálu závodiště (ve stanech). Těšíme se, že Vás uvidíme na startu. pořadatelé Karpatského pedálu

Dlhé, priam až nekonečné stúpania alpského typu v kopcoch Malej Fatry, to je asi to prvé čo napadne priemernému bajkerovi pri vyslovení slovného spojenia „Fatranský maratón“. Prvý júnový víkend sa konal už 7. ročník tohto obľúbeného slovenského maratónu. Tento raz úplne v novom šate, keďže sa celé dianie presunulo po 4 rokoch späť do malebného kúpeľného mestečka Rajecké Teplice a organizátori si pre štartujúcich pripravili 3 zbrusu nové trate. Punc výnimočnosti celému podujatiu dodával aj fakt, že Fatranský maratón bol zároveň aj Majstrovstvami Slovenska v maratóne. O tituly majstrov SR si to tie najlepšie ženy a muži rozdali na kráľovskej 93 km dlhej trati LAPIERRE. Pre bajkerov, ktorí nenašli odvahu na štart na „dlhej“, organizátori pripravili trať INTERSPORT merajúcu 58 km a pre deti a hobbíkov bola v zálohe krátka 26 km dlhá trať FESTINA. O obľúbenosti tohto maratónu svedčí aj počet zúčastnených, ktorý sa tento rok vyšplhal na číslo 845. Keďže to mám do Rajeckých Teplíc len kúsok, na prezentáciu som sa vydal ešte v piatok. Na kúpalisku Laura, kde bolo zázemie maratónu, boli prípravy v plnom prúde a všetci Cyklopozitiváci boli v plnom nasadení. V sobotu ráno mi teda stačilo len doraziť na miesto činu, vyložiť bajk z auta a počkať chvíľku na štart. Pred 10 hodinou sme sa zišli celkom veľká partia na námestí a družnej konverzácii nám čas do štartu ubehol veľmi rýchlo. O 10 zaznel štartový výstrel a za zavádzacím vozidlom sme sa vydali ulicami mesta v ústrety kopcom Malej Fatry. Veľký kameň zo srdca mi spadol po vjazde do terénu, keď bolo jasné, že aj napriek výdatnému včerajšiemu dažďu sa žiadne blatové orgie konať nebudú. Už po úvodných pár metroch v teréne som ale zistil, že to dnes pre mňa nebude žiadna prechádzka ružovým sadom. Hlava chcela, ale nohy sa akosi nevedeli rozkmitať do požadovaného tempa. Predsa len bolo cítiť tréningový výpadok v posledných dňoch. V tejto fáze preteku som vytvoril dvojičku s Lacom Lipeckým a spolu sme zdolávali prvé kilometre. Pred prvým dlhým stúpaním nás zozadu dotiahla nejaká bajkerka (v cieli som zistil, že absolútna víťazka medzi ženami). Samozrejme som sa za ňu hneď zavesil v naivnej predstave, že s pekným „výhľadom“ v jej závese absolvujem nejaký ten kilometer maratónu. Ale v prvom ostrom stúpaní sa s kadenciou kolibríka stratila niekde ďaleko vpredu. Zvyšok stúpania sme absolvovali opäť v starej dvojici. Prvý dlhý zjazd skončil v Rajeckolesnianskej doline, kde bola aj prvá občerstvovačka. Ionťák v bidóne ešte nejaký bol, tak len za jazdy zobrať pohárik s ionťákom a polku banánu a rýchlo ďalej do boja s najdlhším stúpaním dňa končiacim až na hrebeni Malej Fatry na Úplaze. Na začiatku stúpania som dobehol skupinu 5 bajkerov predo mnou a spolu sme zdolávali jeden výškový meter za druhým. Stúpanie sa mi šlo relatívne dobre. V celkom príjemnom tempe sme dorazili do sedla pod Úplazom, po ktorom nasledovala ešte turistická pasáž na Úplaz. Odtiaľ už konečne zjazd, ktorým sme sa dostali do Porubskej doliny. Nasledovným stúpaním po „Jeleňom okruhu“ naša 6 členná skupinka dorazila k druhej občerstvovačke. Sympatická obsluha mi rýchlo naplnila bidón, hodil som do seba pohárik ionťáku, zobral som si banán na cestu a s minimálnym zdržaním som pokračoval ďalej. Nasledoval dlhý zjazd a potom relatívne jednoduchá rýchla pasáž až do Turia, kde sa naša skupina potrhala. Pred Turím sme ešte prefrčali cez občerstvovačku a neostávalo mi nič iné než sa začať psychicky pripravovať na nekonečné stúpanie hore Turskou dolinou na Zdobinú. Hneď na začiatku stúpania prišlo trápenie a kŕče do pravého stehna. Od úrazu kolena stále zaťažujem viac pravú nohu a kŕče sú toho dôsledok. Celé stúpanie na Zdobinú som sa len sústreďoval, aby som používal poriadne aj ľavú nohu, aby si pravá noha trochu oddýchla. Celkom to pomohlo, kŕče ustúpili a ja som sa pomaly sunul vpred až som sa nakoniec dostal na koniec stúpania. Potom nasledovala prudká tlačenka na Hornú Roveň a zjazd k Višňovským zjazdovkám. Trochu sme sa pomotali po trailíkoch v ich okolí a nasledovalo posledné vážne stúpanie k „našej“ Anakonde. Ešte pre vysvetlenie, Anakondou my miestny nazývame 4 km dlhý singletrack vo Višňovskej doline. Tu som mal už pekne nakúpené a náznaky kŕčov boli čoraz častejšie. Postupne som dotiahol dvojicu bajkerov, čo sa trápila ešte o poznanie viac ako ja. Na konci stúpania boli už pripravený záchranári z Horskej služby, keby náhodou „Anakonda niekoho uhryzla“. Začiatok trailu bol ešte v pohode, ale s ubúdajúcou nadmorskou výškou sa postupne stupňovala bolesť. Prsty, zápästia a predlaktia boli v jednom ohni. V druhej polovici som sa už modlil, aby sa ten zjazd konečne skončil. Nadával som sám sebe, že som organizátorov presvedčil, aby ho zaradili do trasy maratónu. Hneď na konci zjazdu bola posledná občerstvovačka. Tu som stál asi najdlhšie. Vyklepal som si ruky, doplnil bidón a vydal som sa na záverečné kilometre. Moje trápenie začalo vrcholiť. Miestami sa cyklistika zmenila na duatlon a nechcene s kŕčmi v nohách som sa poprechádzal popri bicykli. Rajecké Teplice som mal už na dohľad, ale po lúkach v protivetre som sa posúval zúfalo pomaly do cieľa. Z posledných síl som zdolal aj posledný krátky kopček a posledným zjazdom som sa dostal konečne do cieľa. Dávno som nebol tak rád, že to mám konečne za sebou. Celé moje snaženie a trápenie trvalo takmer 5 hodín a 15 minút. Absolútnym víťazom a majstrom Slovenska sa stal Michal Lami. Medzi ženami najlepší čas dosiahla poľská pretekárka Katarzyna Solus-miskowicz. Majsterkou Slovenska sa ale stala druhá v poradí medzi ženami Michaela Maláriková. Z rozhovorov s kamarátmi v cieli mi bolo jasné, že som nebol jediný čo dnes zažil peklo na bicykli. Tohtoročný Fatran prinútil takmer každého siahnuť si až na úplne dno svojich síl. Bicykel som hodil do auta taký na akom som prišiel, pretože v rade na umývanie sa mi veru čakať nechcelo. Sprchy boli super, voda síce až moc horúca, ale určite lepšie ako keď na vás tečie zo sprchy tekutý ľad. Jedlo bolo fajn, pivko som si nedal, lebo sa mi nechcelo čakať v dlhej šóre pri výčape a vlastne aj tak som tu bol autom. V tombole zase nič, už z toho začína byť akási tradícia. Celkovo ale maratón hodnotím na jednotku s hviezdičkou. Všetko bolo tak ako má byť a možno ešte lepšie. Trať v porovnaní s minulým ročníkom o 100% lepšia. Určite nemeniť, prípadne by sa mohla ešte predĺžiť na tých pekných okrúhlych 100 km :-). Na záver za mňa ešte veľké poďakovanie Cyklopozitívnej bande a do videnia v júli na Cyklopozitívnej 24ke. Autor: Juraj Meliš Foto: FESTINA

Už o necelé dva týždne sa stretnú bikeri ultramaratónci na najstaršom Českom 24-hodinovom ultramaratóne v Liberci Vesci. Organizátori oznámili, že táto trať sa pôjde naposledy práve tento 18. ročník. Liberecká Ťežka pohoda 24 je súčasťou DEMA Československého seriálu 24 hodín MTB. Liberec je v poradi druhý diel tejto série. Aj keď je Liberec zo Slovenska kúsok od ruky, určite sa oplatí ísť skúsiť túto krásnu ultra trať. Bikepoinťaci ako aj Cyklopozitiváci sa samozrejme zúčastnia a niekoľko reportov Vám z Liberca určite napíšu. Všetky informácie nájdete na stránke http://www.24hours-mtb.com/ Autor: Luboš Terry Dupkala

V dňoch 19. a 20. mája sa v Jihlave konal už druhý ročník 24 hodinového závodu v horskej cyklistike. Ja ako veľký nadšenec tohto športu som sa aj napriek absolútnej nepripravenosti (pred závodom som mal najazdené iba 469km) rozhodol tejto akcie zúčastniť. Išlo o veľmi jedinečnú akciu, ktorú by som Vám rád priblížil. Dovoľte mi avšak poňať tento report trošku sebazahľadene a podeliť sa s Vami hlavne o moje dojmy a pocity počas závodu. Zavádzacie kolo: Je 12 hodín a všetci bikeri sú pripravení na námestí. Ja ako pravý hokejový fanúšik si s kolegom Martin Vaškom pripevňujeme na sedlovky slovenské vlajky a nevieme sa dočkať štartu. Paľba z kanónu nás odštartuje a začína náš 24 hodinový boj. S tréningom porazených, no s túžbou víťazov sa vydávam na trať. 1.kolo: Prvé dva kilometre zavádzacieho kola sú za mnou a začína ten skutočný okruh. Takmer 10 kilometrová trasa, ktorá je rovnako pestrá ako občerstvovačka v depe. Začiatok je priam desivý. Krátke, ale prudké stúpanie znáročnené ešte odtokovými pražcami je však rýchlo vystriedané príjemnou jazdou miestnym lesíkom. Za tým však nasleduje druhy náročný výšľap, ktorý sa mi napriek veľkej snahe nedarí vyšliapať. Našťastie má to len pár metrov, potom krátka jazda asfaltom a nasleduje najkrajšia časť okruhu – singláč ponad starú plaváreň. Rýchly prejazd lesným chodníčkom sa mení na ešte rýchlejší prejazd mestom až pod hradby. Tu sa však tempo výrazne spomaľuje. Dva po sebe idúce stúpania, výbeh po 11-stich schodoch (veď ruky potrebujú tiež posilniť) a som na hradbách. Ta najnáročnejšia časť trasy je za mnou. Už žiadne stúpania. Iba jazda po hradbách, zjazd po schodoch k miestnej reštaurácii a prejazd mestom. Záverečný zjazd miestnym lesoparkom je skomplikovaný kamenitými odtokmi vody. Dúfam, že na nich nechytím počas preteku defekt. 2.kolo: Chytil som defekt. Prudký náraz na ostrú hranu kameňa mi spôsobil centimetrovú dieru v duši a do cieľa prichádzam pešo. Našťastie šikovné ruky servisáka Jirka Oleše st. sú v pohotovosti a za pár minút sedím opäť na bicykli. 3.kolo: Tretie kolo ubieha vcelku v pohode. Stále som pri sile a užívam si trať. Počasie je ideálne, trať ešte ideálnejšia. Škoda, že bikerské prekliatie zvané defekt ma nemíňa ani v tomto kole a do cieľa opäť prichádzam vedľa bicykla. 4.kolo: Pretekárov na trati je viac než dosť. Táto spleť 6, 12 a 24 hodinovkárov vytvára ideálnu partiu na pokec popri jazdení. Akurát občas treba uvoľniť trať rýchlikom zvaným víťazi. V hlave si prepočítavam, že pokiaľ toto tempo vydržím celých 24 hodín a títo makači odpadnú po ôsmich hodinách, budem s nimi vo výsledkovej listine na rovnakej A-štvorke . 5.kolo: Toto kolo sa ničím nelíši od predchádzajúcich kôl. Ubehlo necelých 5 hodín závodu a na trati čoraz častejšie stretávam unavených 6 hodinovkárov. Problém je, že aj ja cítim prvé náznaky únavy a začína ma bolieť sedacia časť... 6.kolo: Každý mi hovorí, že táto trať je veľmi výživná. Podľa mňa toto označenie nie je veľmi vhodné. Keď je niečo výživné, tak by to telu malo energiu dodávať. A táto trať ma o ňu pomaly ale isto uberá. Cítim sa od kola ku kolu slabší a slabší... 7.kolo: Začína hokej. U každého regulovčíka sa so zvedavosťou pýtam na aktuálny stav. Táto zvedavosť je silnejšia ako únava a ženie ma od jedného borca v oranžovej vestičke k ďalšiemu až sa dostávam do cieľa (aj keď cieľom sa to dá ťažko nazývať, keď je predo mnou ešte 18 hodín jazdy). 8.kolo: Bojovnosť slovenských hokejistov ma inšpiruje k väčším výkonom. Bez akejkoľvek prestávky pokračujem v jazde do ďalšieho kola. Mám pocit, že tento čin čoskoro oľutujem a dostaví sa hlad alebo smäd, ale dúfam že to bude čo najbližšie k cieli. Našťastie si moje telo zvyklo na choré nápady mojej hlavy a tieto potreby si nechalo až na ďalšie prejdenie cieľom, kde sa pri chutnom občerstvení dozvedám, že vyhrávame nad bratmi Čechmi 3:1. 9.kolo: Jihlavskí maloletí spoluobčania menšinovej príslušnosti mi pri pohľade na slovenskú vlajku prilepenú k sedlovke prajú tvrdý pád a zlomené obe ruky. Po prejazde cieľom sa radšej vlajky zbavujem. So zapadajúcim slnkom sa obávam, žeby sa mohli nájsť dobrovoľníci, ktorí by sa mi o moje zlomene ruky radi osobne postarali. 10.kolo: Dlhšia prestávka určená na výdatnú večeru a načerpanie nových síl padla vhod. Slnko už zapadlo. Nahadzujem teda svoje čínske svetlo na svojho malajského krásavca, obliekam si svoj moldavský dres a vydávam sa opäť na túto skvelú českú trať. 11.kolo: Tento okruh sa za mesačného jasu zmenil na nepoznanie. Zdá sa mi, ako by som išiel po úplne inej trase a snažím sa ho spoznať. Priemerné rýchlosti pretekárov kvôli neideálnej viditeľnosti a únave značne poklesli. Dokonca aj u mňa, aj keď podľa doterajšej priemerky som mal pocit, že už klesnúť nie je kam. 12.kolo: Moji parťáci už zaľahli do svojich teplých spacákov a zaspali spokojným spánkom. Mne sa však zdá, že moje baterky ešte nie sú úplne na nule a skúšam čo moje telo znesie. Vedci vraj dokázali, že človek ktorý omdlie od únavy má v skutočnosti minutú len jednu tretinu svojej energie. Dúfam, že do takého stavu sa až nedostanem. 13.kolo: A je tu kríza!!! Môj bazálny metabolizmus hlási nadmerné množstvo spálených kilojoulov a vyžaduje okamžité doplnenie uhľohydrátov a sacharidov. Slovami bežného človeka, dostal som brutálny hlaďák a zožral by som aj divú sviňu, keby mi teraz vbehla do cesty. Našťastie depo už nie je ďaleko. Tam si dávam teplý čaj a polievku a strkám do úst všetko tuhé, čo mám v dosahu svojich rúk. Na nejakú vyberavosť nemám silu ani čas. 14.kolo: Zase ma raz predbieha Rasťo (pre bikerských neznabohov Rasťo Balko, víťaz vražednej cyklopozitívnej 24 hodinovky 2011). Popri ňom sa cítim ako obyčajný zajačik popri zajačikovi Duracell. Nech robím čo robím, po pár sekundách mi mizne z dohľadu. 15.kolo: Zadok ma už neskutočne bolí. Chvíľami mám pocit, že nesedím v sedle, ale na ksichte nosorožca. Stále ma predbieha veľké množstvo pretekárov. Väčšina z nich sú pretekári štvorčlenných tímov, čo ma vcelku upokojuje. Veď už na základnej škole nás učili že jedničkár je lepší ako štvorkár. 16.kolo: Sú tri hodiny ráno a pri stúpaní lesíkom nad depom ma začal naháňať miestny bezdomovec. S vypätím posledných síl zvyšujem tempo a unikám mu. Ktovie koľko by som najazdil, keby ma naháňal až do konca závodu. 17.kolo: Ten môj zm*d jeden dvojkolesový duralový ma snáď zabudovaný obmedzovač rýchlosti. A je nastavený set sakramentsky nízko!!! Nech sa snažím seba viacej, hýbem sa rýchlosťou slimáka po mozgovej príhode. Našťastie už sa brieždi a zaspatou Jihlavou je počuť trilkoty vtáčikov. Mne však do spevu nie je. 18.kolo: Vedeli ste, že koleso má 32 špíc? Ja áno, spočítal som ich. Počas jazdy !!! Vyzerá to, ako keby sa ten obmedzovač rýchlosti zmenil na zatiahnutú ručnú brzdu. Ako keby aj samotná príroda bola proti mne. Akoby sa lytosferické platne začali hýbať rýchlejšie ako ja a vytvárali predo mnou väčšie stúpania. To čo sa doteraz zdalo ako rovinka mi teraz dáva zabrať, a to čo bolo predtým náročným stúpaním sa teraz zdá ako niečo nezdolateľné. 19.kolo: Toto kolo sa neuveriteľne vlečie. Každú chvíľu ma striasa od únavy. Oči mám červené ako angorsky králik. Výstup po schodoch na hradby mi pripadá ako zdolanie Matterhornu. Po dorazení do depa si z posledných síl nastavujem budík na 47 minút a upadám do kómy… 20.kolo: Pri prvom zvonení budíka ho mám chuť prehryznúť zubami. Doprajem si ešte pár minút príjemného spánku a už počujem vonku známe hlasy kamarátov, ako sa pripravujú na štart. Neprišiel som sem predsa spať a tak vyliezam zo spacáku a sadám na bicykel. Pred zaspatím som nemal energiu sa vyzliecť z cyklohandier a tak teraz aspoň nestrácam čas ich obliekaním. Pri stretnutí môjho zadku so sedadlom zmizli zbytky ospalosti a bolesť mi skoro vtlačila slzy do oči. Telu však odpočinok prospel a toto kolo sa mi ide pomerne ľahko. Dúfam, že mi táto energia vydrží až do konca závodu. 21.kolo: Energia získaná z ranného spánku úplne zmizla. Telo zdochlo ako auto, keď mu dôjde benzín. Otáčanie pedálmi vyžaduje nadľudské úsilie. Je to pre mňa rovnako náročné ako otočenie lodnej skrutky ruskej ponorky holými rukami. Pri vynášaní bicykla hore schodmi mám pocit, že oťažel o 200 kíl a jeho dvíhaním dostanem určite pruh. 22.kolo: Kolo ubieha zázračne rýchlo. Asi preto, že hlava si uvedomuje už koniec trápenia a chce to mat čo najskôr za sebou. Popri trati sa so všetkými lúčim a sľubujem účasť aj budúci rok. Nelúčim sa len s ľuďmi, lúčim sa aj s traťou. S traťou, ktorá sa stala na posledných 24 hodín mojim prechodným domovom. Trať, ktorá sa stala mojou kamarátkou s dokonalým profilom. Kamarátkou, ktorú som si obľúbil aj napriek ťažkým chvíľam, ktoré som s ňou zažil a o rok ju rád uvidím opäť. Cieľom prechádzam s úsmevom na tvári. Dvíham víťazne ruku k oblohe a ďakujem Bohu, že existuje tak krásny šport ako je cyklistika… PS. Rad by som sa poďakoval organizátorom za krásnu akciu a priateľom za technickú aj psychickú podporu... Autor: Peter Chovanec

FATRANSKÝ MTB MARATÓN 2012 sa pomaly, ale určite blíži. Vy ktorí sa chcete prihlásiť na tohto ročný FATRAN vedzte, že je posledný týždeň na lacné prihlasovanie a preto sa nezabudnite registrovať na na tomto mieste BULETÍN K FATRANU Trasy: LAPIERRE /95km s prevýšením ľahko cez 2500m/ majstrovská trať XCM INTERSPORT /58km s prevýšením 1520 m/ FESTINA /26km s prevýšením 470 m/ Je pre Vás pripravených 22 kategórii + preteky pre najmenších bikerov na Detskom FATRANÍKU... FATRANSKÝ MTB MARATÓN je v tomto roku zároveň Majstrovstvami Slovenska v XCM. Na akcii bude taktiež prítomný oficiálny olympijsky oheň ako aj kultúrny program, kde vystúpi kapela MATKA GURÁŽ. No a samozrejme ako je už dobrým zvykom tak aj bohatá tombola, ktorej dominujú FIAT FREEMONT na jeden týždeň od spoločnosti AUTO BECCHI Žilina či LAPIERRE X-FLOW 312 od spolčnosti DEMA SENICA, kvalitný cyklotrenážér od INTERSPORTU Generálneho partnera podujatia ale taktiež hodinky značky FESTINA a mnoho ďalších . Samozrejme keďže nás bude čakať príjemne počasie a centrum pretekov je na Kúpalisku LAURA v Rajeckých Tepliciach tak si nezabudnite pribaliť k biku aj plavky. Tešíme sa na Vašu účasť ŠK CYKLOPOZITÍV Žilina   Autor: Luboš TERRY Dupkala