MTB

Dôležitá zmena v kalendári CMS
01. 08. 2012 Reportáže

Oznamujeme širokej cyklistickej verejnosti, že Šarišský maratón 2012 je z organizačných dôvodov zrušený! Namiesto neho však bude náhradný maratón na Skalke so štartom v Kremnici. Maratón na Skalke sa bude konať v rovnaký termín, ako sa mal konať Šarišský maratón t.j. 22.9.2012. Bude súčasťou CMS 2012 a aj Slovenského pohára MX. Zároveň bude aj záverečným pretekom Slovenského pohára MX sezóny 2012 so záverečným vyhodnotením pohára. Bližšie informácie budeme postupne prinášať. ZDROJ: Cyklomaratónska MTB séria

Report: Moja prvá 75-ka!
01. 08. 2012 Reportáže

V sobotu 28. júla sa konal v poradí už 8. ročník Hornohradského MTB maratónu. Ja som tu mal hneď dve premiéry. Prvý krát tu a prvý krát na dlhej. Cestou do Málinca som si hovoril, že tu snáď veľké kopce nebudú. Opak bol pravdou. Na tento maratón sa k nám pridali ďalší členovia (juniori) Milan a Martin, od ktorých sme očakávali, že sa dostanú aj na bedňu. Takže naša výprava nakoniec vyzerala nasledovne: fanúšik Lucka, moderátor Terry, Ivetka, Ľubo a ja na dlhej, Maťo a Milan na strednej. Po príchode na ihrisko sme sa vylodili zo Scuda a šup ho na prezentáciu. Ta prebehla v pohode. Štartovný balíček síce toho moc neobsahoval, ale aspoň sme nemuseli toho veľa vyhadzovať ;O) Pekne sme sa všetci poprezliekali do dresov a pomaly sme sa začali pripravovať na cestu očistcom. S Ivetkou sme sa vopred dohodli, že pôjdeme piánko, čo mi vyhovovalo, keďže sme šli dlhú trať. Ešte sme si vypočuli pokyny organizátorov a šli sme sa zaradiť do pelotónu, ako vždy, pekne na koniec. Avšak, vzhľadom na počet účastníkov, sme boli skoro na začiatku ;O) Štartovalo sa síce na ihrisku, ale ostrý štart bol až v dedine zhruba po dvoch kilometroch. Zaradil som sa vedľa Ivetky a pomaly sme sa „ponáhľali“ do cieľa. Tu nám ešte ukázal chrbát jeden pretekár a odvtedy sme už nikoho nevideli. Po nekonečných jedenástich kilometroch sme sa konečne dostali na vrchol, kde sa nám naskytol krásny pohľad na okolie. Pokračovalo sa po lúkach príjemnou poľnou cestičkou, až kým sme sa nedostali k najkrajšej časti celej trate. Zjazd, aký si tu pre nás pripravili, sa na maratóne len tak nevidí . Zábavný, technický, no proste paráda. Ozajstná skúška odvahy a ak niekto nevie odhadnúť svoje schopnosti, mohol sa tu krásne vyšutriť. Pomaly sme sa presúvali do obce Hradište, kde nás čakala prvá občerstvovačka. V tom teple mohla byť síce skôr, ale možno na budúce bude chladnejšie. Ešte pred ňou nás dobehol prvý pretekár zo strednej. Pokračovali sme po lúčnom výšľape, kde sa všetci obzerali, lebo mi pískal bike, ako keby som šiel na fúriku. Hrebeňom popri dubovom lese sme sa dostali k ďalšiemu zjazdu. Tu sa pár jedincom podarilo zablúdiť. Niekto sa tu pohral so značením, ale keby sa lepšie dívali, všimli by si šípku na strome, ktorá ukazovala na vjazd do lesa. Medzi tých šťastlivcov patril aj Maťo. V stúpaní pred ďalšou občerstvovačkou, v Ozdíne, sme ešte pomáhali s opravou defektu. Potom sme sa už len sympatickým singlom spustili k spomínanej OS. Ľudia tu boli fakt milí, dokonca mali aj základné náradie a teflónový sprej. Konečne sa mi podarilo vyriešiť môj problém s pískaním. Tu nám svitla nádej, lebo sme dotiahli zopár ľudí z dlhej, medzi nimi aj Ľuba. To sme ešte nevedeli, že oni sú tu už druhýkrát ;O) Nasledovalo stúpanie , ktoré sa mi páčilo zo všetkých najviac. Bola tu možnosť doplniť cukry BIO MEGA černicami. Neskôr sa trať delila. Tí zo strednej pokračovali rovno a my sme sa sviežim asfaltovým zjazdom a následným stúpaním dostali opäť na ten kľukatý singel. Na občerstvovačke som si ešte vypýtal tégliky, aby som pár černíc mohol nazbierať aj pre Lucku a Terryho. Myslel som si, že to najhoršie už máme za sebou. Omyl, to najhoršie ešte len prišlo. Nekonečná asfaltka a ďalšie nekonečné stúpanie. Dobré bolo aspoň to, že sme boli celý čas v tieni. Na vrchu nás do konca čakali dievčatá s občerstvovačkou. Klobúk dole pred ich trpezlivosťou. Do cieľa sme to už mali za pár. S takým pocitom sa hneď ide lepšie. Organizátori nám trať dokonca trochu skrátili, pretože na priehrade nás poslali už len po ceste do cieľa. Tu sme si ešte dali kolečko okolo ihriska. A ten potlesk, čo sme zožali, ani víťaz na TdF nemal, ako my dvaja. Ani som sa nestihol spamätať a už sme stáli na pódiu a prebrali sme si cenu útechy a výhru v tombole. To bolo super, už len to vysnívané pivko a všetko bolo dokonalé ako klobása a langoše, ktorými som tiež nepohrdol. V sprche som skoro skolaboval, taká bola ľadová. Aspoň sa mi taká zdala po necelých ôsmych hodinách na biku. Celkovo pretek hodnotím na jednotku. Trať bola perfektná, aj napriek piatkovej búrke. Značenie bolo dostačujúce, my sme nezablúdili. Občerstvovačky primerané teplote, ľudia milí a ochotní. Čo dodať na záver? O rok som tu opäť a beriem si aj košík na huby a kýblik na maliny ;O) Ale to asi budem musieť isť na hobby trať ;O) PS: Na bedňu sa z nás dostal na koniec len Maťo. V junioroch skončil na bedni tretí a vrátil tak prehru súperovi z Medvedieho okruhu. Autor: Erik Kubík Foto: Luboš Dupkala

Kráľovský maratón už o mesiac!!!
31. 07. 2012 Reportáže

Jeden z najkrajších MTB maratónov na Slovensku, KRÁĽOVSKÝ MTB MARATÓN sa koná už za mesiac  1. septembra. Príďte do podhradia Spišského hradu ochutnať tento výnimočný maratón. Všetky informácie nájdete na stránke usporiadateľa http://kralovskymaraton.sk/ Miesto konania, Granč Petrovce 1.9.2012 Prihlasovanie Autor: Luboš Dupkala

Report: Stupavské peklo
29. 07. 2012 Reportáže

Tak ako po minulé roky i tento som sa vytešoval na letnú Stupavu, tento-krát na dlhú, teda priam najdlhšiu 105km skoro s 3mi tisíckami výškovými. V extrémnom teple bola naozaj výzva. Patrím k pretekárom, ktorý majú všetkého viac kíl, vlasov, detí, odvahy :). Vôbec ma neodradilo to, že na štarte dlhej, s príznačným čiernym číslom bolo 95% "chrtov" teda cyklošov štíhlych, a s ľahkými bajkami. Pozdravili sme sa všetci, nálada super, aj devy idú, budem mať na čo kukať. Podanie rúk s tými, pre ktorých to bude naozaj "dlho na dlhej" samozrejme sarkastické hlášky časomiery, dúfam že máš aj svetlá :), mal som aspoň blikačku. 9hod štart vo veľkej pohode, niet sa kam ponáhľať, moja taktika, teda múdre slová kámoša - trénera Peťa Sobeka prvé 2 hoďky sa zahrievať potom prikúriť sa zdala optimálna. Na prvom kopci sa pomaly prepadávam, však ako vždy na úplný koniec, ostáva som mnou len krásna deva, a jej "kámoš" v atypickocyklisticko-necyklistickom outfite - v plavkách, aspoň sa budem mať na čo dívať, takže som sa za ten jej pekný zadok pekne zavesil, v kopci ma obehla dole som ju "dorazil". Po 2-3 hodinách a prvých po sebe idúcich občerstvovačkách sa lúčime, nechávam ju s jej priateľom bajkerom a snažím sa trošku zabrať. Nechávam ju za sebou ako aj ďalších 2-3och, ktorým postupne dochádzalo, klasika... Trasa, vynikajúca!!! = nádherné singláče, výjazdy ktoré sa dajú na 95% vyjsť aj nám ťažkým. Na 3-tej občerstvovačke menší šok nemajú jonťák a soľ, v podstate len teplú vodu a rozmačkané banány, čo už, mám byť rýchlejší inak "nežerú" dorážam ďalších 3och, no aký som ja dobrý :))) Okolo mňa ide motospojka, pán pri tele v rukavičkách, super, stále sa nás posledných pýtal či niečo nepotrebujeme a riešil situáciu = môj a verím, že nielen môj záchranca, od usporiadateľa sa dozvedám že jeden z vystavovateľov. Pýta sa či niečo nepotrebujem, a všetko prináša, soľ z detského tábora, colu z obchodu, plus info ako som na tom, pýtam sa koľkí sú za mnou? ŠOK nikto, všetci čo boli, to už vzdali. No Zbohom, slovami klasika "História si pamätá prvých a posledných takže "som tam" NO POĎME ĎALEJ prichádza zhruba 80-ty km a dostávam krč, piť nemám veľmi čo, tak viac tlačím ako bajkujem. O 10 minút padám z bajku, nemôžem sa pohnúť, svaly v oboch nohách totálne zablokované, strašná bolesť, tak si len tak ležím, za chvíľu sa pokúšam vstať hurá dá sa, sadám na bajk zase krč, zase pád, no nič tak idem tlačiť, priemer 15,5 asi neudržím :( Posledné 2,5 hodiny bajkujem vlastne len rukami, keďže na bajku sedím len dole kopcom, snažím sa nebrzdiť, nech idem čo najbližšie k cieľu, dobieha ma "kamarát - záchranca" na 4kolke s otázkou, dáš to? Odpoveď veľmi neistá dám musím, ja sa nevzdávam nikdy, ale budem potrebovať zdravotnú pomoc s magnéziom, soľou, vodu (to bol pokus o vtip), neuvertiteľné pod kopcom vybavil všetko, dostávam od zdravoťáčky magnézium, soľ, ktorú som viac rozsypal ako dostal do seba, nikto už neverí že to dotiahnem, ale pušťajú ma, 18-násť rokov som už mal a ešte nie je noc :)) Na compe 89km, doratávam si v duchu koľko je to metrov, každý km sa teším že som bližšie, waw 98km, občestvovačka už len pre mňa :) a opeť môj záchranca, vyťahuje soľ, stým že ide na kopec a keď neprídem pôjde ma hľadať :) a milosrdná lož, potom už je to len dole, no moc tomu neverím a ani to nebola pravda :))) 100tý km, už mám krč aj v rukách, oblievam sa teplou vodu z fľašky, singláč 2km paráda, hádam že by ozaj len dole, nieee, pred cieľom úchylný výjazd ale ten k mtb patrí, 1000m, 500m, konečne už naozaj len dole, prichádzam do cieľa čas 8,44h hrozné, ale som rád, že som to dal, časomerači, pár kámošov mi gratulujú, som totálne zničený, ale spokojný, očistec aký som ešte nezažil. Presúvam sa k umývaniu bajkov, kde hlavne chladím sám seba, pomaly sa presúvam k ostatným, veselo sa zabávajúcim. Viacerí keď ma zbadajú krútia hlavami, čítam v ich výraze "blázon 100kilový na 100-ke, no ale dal to". Gratulujem Juhaskám, neskôr sa dozvedám že aj ich tato Pišta bol na bedni, takže vlastne super. Na záver, keby som tento report písal rovno po preteku asi by bol dosť kritickejší, ale na zlé momenty sa zabúda rýchlo, účasť je dobrovoľná, takže o rok som tu zas, len si zoberiem viac proti-krčoviek, 2 flašky camelback, a možno aj klobásku :) Samozrejme sa už vytešujem na Zimný MTB Stupava, isto nebude tak teplo:))) Autor: Rado Dolfík Tilandy   Stupavský maratón v číslach: TOTAL cislo poctu ucastnikov je 1278 z toho: MTB 869 BEH 90 z toho KOMBINACIA MTB + BEH 40 ucastnikov deti v kategoriach: JUNIORI 92 DETI 227 Narast oproti minulemu roku je 368 ucastnikov!!!!!

Víťazom štartovného na Stupavský MTB TROPHY je
26. 07. 2012 Reportáže

Víťazom štartovného na Stupavský INTERSPORT MTB TROPHY je Samuel Šimeg. Víťazovi blahoželáme bikepoint.sk

Pozvánka: HORAL 2012 a HORAL TOUR 2012
23. 07. 2012 Reportáže

NOVINKY   HORAL 2012 a HORAL TOUR 2012 MTB maratón HORAL patrí na Slovensku k legendám medzi cyklomaratónmi. Bude to už trinásty krát, čo sa cyklisti zo Slovenska, ale aj okolitých krajín postavia v sobotu 11.8.2012 v podtatranskom mestečku Svit na štart tej svoje trasy. Výber majú široký. Od rekreačnej HORAL SENZI 43 km, cez náročnejšiu HORAL LEJZI 75 km až po takmer extrémnu HORAL KREJZI 105km. Trasy HORALa sú výnimočné prostredím, ktorým sú vedené. Cyklisti sa dostanú do miest, kde je ich pohyb na bicykloch povolený iba výnimočne na základe výnimky zo zákona o ochrane prírody, – do Národného parku Nízke Tatry a to až nad hranicu lesa. Medzi bajkermi je ale mnoho takých, ktorým už jednodňové klasické maratóny nestačia a obzerajú sa po zmene. Stále ešte jedinou alternatívou na Slovensku je už po štvrtý krát trojdňový etapový závod  HORAL TOUR. Už prvá etapa je veľmi zaujímavá, pretože zavedie cyklistov na slovenskú legendárnu horu „Kráľova Hoľa“ do výšky 1946m. Kde inde sa cyklista dostane do takej výšky? Aby to nebolo málo, na najväčšieho šťastlivca čaká v tombole účastníkov prvej etapy vyhliadkový let nad TATRAMI! Na drúhý deň majú bajkeri – účastníci HORAL TOUR na výber z vyššie uvedených sobotňajších trás HORAL SENZI, HORAL LEJZI alebo HORAL KREJZI. Na tretiu a záverečnú etapu HORAL TOUR (v nedeľu 12.8.2012) je pripravený, v pohorí Kozie chrbty,  divácky atraktívny a pre jazdcov tiež zaujímavý technický cross country okruh 4,8km dlhý. Štart je vo Svite pri Kolibe na rovnakom mieste ako štart  sobotňajšej etapy a muži budú prechádzať cieľovým oblúkom celkom 8x. Pre ženy a veteránov je určený počet okruhov 6. Ceny Pre víťazov aj do tomboly sú pripravené zaujímavé a atraktívne ceny. Či už je to množstvo pobytov v slovenských hoteloch, športová výbava, notebook, bicykle DEMA a už spomínaný vyhliadkový let nad Tatrami. Stravovanie Stravovanie cyklistov aj návštevníkov a divákov sme tento rok zverili do rúk známych odborníkov zo SALAŠA u FRANKA. Cyklisti budú mať v cieli na výber buď kvalitný kotlíkový guláš, alebo slovenskú špecialitu - bryndzové halušky. Aj návštevníci a diváci si určite prídu na svoje, veď kvalita stravy v Salaši u Franka je všeobecne známa nielen z ich kamenného salaša v Starej Ľubovni, ale aj pojazdného salaša, ktorý ste mohli vidieť na mnohých akciách na Slovensku aj v zahraničí. Sprievodný program HORAL a HORAL TOUR to nie sú iby cyklistické preteky pre dospelých. Sú to aj súťaze pre deti (HORAL JUNIOR) a rodinné tímy (HORAL DEJZI). Okrem toho na návštevníkov čaká bohatý sprievodný program. Zo všetkých vyberáme: pútavé rozprávanie a diskusia s horolezcom a záchranárom Jarom Švecom (piatok 10.8. 18:00), koncert skvelej slovenskej rockovej kapely SEXIT (piatok 10.8. od 20:00), medzinárodný festival Outdoorových filmov (Tatranská Polianka, piatok 20:30), cyklotrialová show (sobota 16:00), koncert skupiny VAOLA (sobota 17:00), tombola (sobota 19:00), koncert revivalovej skupiny NIRVANA REVIVAL BAND (sobota 20:00), after party  spríjemní hudobná skupina HUFU (nedeľa od 15:00). Maratón HORAL je zaradený do medzinárodného seriálu INTER MOUNTAIN SERIES, v ktorom je do záverečnej tomboly pripravený bicykel GENESIS REVOLUTION TEAM v hodnote 3.499,-€. Do tomboly bude zaradený každý účastník, ktorý absolvuje minimálne 3 preteky zo seriálu a zaregistruje sa mailom na: registration@inter-mountain-series.eu. Okrem toho dostane každý účastník (s absolvovanými tromi maratónmi) na finálovom preteku v poľskej Istebnej dres Genesis zdarma. Autor: Luboš Dupkala

Report: DEMA ČESKOSLOVENSKÝ SERIÁL 24 HODÍN MTB
23. 07. 2012 Reportáže

24-ka je jedinečný orgán v bikovom tele ....... Opäť zas raz niečo skončilo a sezóna je za nami. Aj tak by sa dalo povedať o tých bikeroch, ktorí si zamilovali 24-ky a nieje ich málo. DEMA ČESKOSLOVENSKÝ SERIÁL 24 HODÍN MTB sa tento rok potuloval po Československu a ja spolu s ním. Organizátori v Jihlave, Liberci, Bystřičke a v Rajeckých Tepliciach Poluvsí si pripravili na všetkých nás rôznorodé trate a tento rok aj bezchybné počasie, Snáď len ako je dobrým zvykom u nás v Žiline opäť riadne úpeky. Ale poďme pekne po poriadku. Koniec mája je už druhým rokom pre mňa a mojich priateľov jasné, že sa vydáme na cestu do Jihlavy. Aj tento rok som sa tešil na trať, ktorá doznala drobné, ale za to veľmi príjemné zmeny. Túto trať mám inak najradšej kvôli jej rôznorodosti, aj keď ako sa hovorí všetky trate majú niečo do seba :-) V Jihlave nájdete naozaj všetko od singláčov, cez šutolinu, ťažké výjazdy, prejazdy starým mestom /dlažobné kocky/ a jediné čo ma neoslovilo bol zjazd po schodoch a keďže som bábovka tak som to nedal. Ešte keby nás pustili cez ZOO tak by tam bolo naozaj všetko dokonalé. Super zázemie, vynikajúca občerstvovačka a všetko čo k 24-ke patrí. Vďaka za krásny víkend. Liberec pre mňa bola veľká neznáma, o ktorej som počul toľko pozitívneho a preto som sa v druhom júnovom týždni vydal aj s partiou na preskúmanie situácie a odjazdenie si nejakého toho kolečka aj tu. Liberec svojím 18. ročníkom potvrdil skúsenú Těžkú pohodu a v areáli vo Vestci sa rozlúčili naozaj ako sa patrí. Trať aké obľubujem 1/2 cca do kopca a druhá časť zjazdy singláče a rýchly povrch Vás stále núti neubrať ani na sekundu z pozornosti. Proste Liberec parádna trať aj zázemie. Chýri o tom, že v Liberci je Ťežká pohoda nesklamali a tak ďalší už druhý víkend samá pohoda, aj keď sklamali v zjazde svetlá a ja som si dal žihľavový kúpeľ a ktomu aj pár odrenín, ale to patrí k tomu.... Diel tretí Bystřička. Tento rok bez jej hlavného organizátora a zakladateľa Zbyňka Fojtička  a jeho pravej ruky "Ruďocha", ktorí sa práve v termíne 24-ky túlali so Sváťom Božákom po Amerike na RAAM-e, ktorý nakoniec Sváťo úspešne zdolal ako vôbec prvý Čech či Slovák... Veliká gratulácia Sváťovi a celému doprovodnému teamu. Ale poďme k samotnej 24-ke v Bystřičce. Pre mňa viac ako domáce podujatie, kde som z 24-kami začínal a kde je to naozaj vždy a za každého počasia o veľkej pohode. Tu je to vždy tá pravá 24-ka... Keď hovorím pravá tak myslím naozaj pravá. Tu stretnem vždy veľa priateľov a vládne tu akási domáca atmosféra, kde najväčším nebezpečenstvom je SLIVOVICA a preto kto prežije piatok bez ujmy je v sobotu vysmiaty. Ešte sa mi to za tie štyri roky čo sem chodím nepodarilo :-) Ale nevadí o rok budem opäť bojovať.  Čo sa týka trate v Bystričce tak je jazdivá až na prvý stupák, ktorý som každé kolo preklínal a nie len ja. Inak pridaný úsek, ktorý organizátori vložili tento rok sa mne osobne veľmi páčil. No a pred koncom okruhu parádny singláč, lúka a depo.... Krásne prostredie dotvára celú atmosféru a tento rok aj počasie na 1*....A na okraj len toľko, že Ivan so Samom odviedli aj bez prítomnosti otca akcie Zbynďa super robotu a dokázali vybaviť aj počasie za čom im veľká vďaka! A FRGÁLE na občerstvovačke sú najsamlepšie na svete!!! No a nakoniec ostal náš posledný ako inak pekelný 24-kovi očistec. Zázemie som vyberal ja a aj vzhľadom k tomu, že moji, naši cezhraniční priatelia majú radi výhľady na peknú Slovenskú krajinu tak prst padol na Poluvsie. Trať naordinoval Peťo Bugáň a vybral dobre pri čom mu asistoval Čečo. My len dúfame, že sa Vám u nás páčilo a, že ste si okrem horúčavy a piatkovej extra búrky odviezli aj pekné zážitky. Rád by som na tomto mieste poďakoval spoločnosti DEMA Senica za podporu celého seriálu a všetkým zúčastneným za super športové výsledky a vytvorenie neopakovateľnej atmosféry, ktorú majú len 24-ky :-) Každý kto sa zúčastnil na niektorej z týchto akcii musí potvrdiť, že 24-ka je jedinečný orgán v bikovom tele.......   Výsledky seriálu: http://24hod.sportsoft.cz/2012/   A nejaká ta fotka z Poluvsia , Jihlavy, Bystřičky, a Libereca   Teším sa o rok opäť na 24-kách.   Autor: Luboš Terry Dupkala

Víťazmi MSR v Cross country Števková a M. Lámi
23. 07. 2012 Reportáže

Tento víkend sa v areály lyžiarského strediska vo Valčianskej doline uskutočnili majstrovstvá Slovenska v Cross Country. Na technickynáročnej trati si tituly v najsledovanejších kategóriach odniesli Janka Števková a Michal Lámi Muži Elite: 1. Michal Lami (Jump Sportklub Košice) 1:36:17 h 2. Martin Haring (BK Ban. Bystrica) 1:37:39 3. Milan Barényi (KCK Oslany) 1:40:26   Ženy Elite: 1. Janka Števková (Epic Dohňany) 1:34:29 h 2. Michaela Maláriková (Ski bike Bratislava) 1:56:01 3. Elena Ondášová (Novatec) - 1 kolo Kompletné výsledky...   AUTOR+FOTO: Luboš Dupkala FOTOGALÉRIA

Pozvánka: RUSAVSKÁ 50ka
19. 07. 2012 Reportáže

Propozice IX. ročník závodu horských kol pod záštitou radního Zlínského kraje Mgr. Josefa Slováka a starosty obce Rusava Bohumila Škarpicha. TERMÍN: 18. 8. 2012 POŘADATEL: SK Rusava TRASA: 50 km, převýšení 1150 m START: Rusava, základní škola, 12.00 CIL: Areál SK RusavaČasový limit: 5hod. (17.00) KATEGORIE Junioři 15 - 18 let Muži 19 - 29 let Muži 30 - 39 let Muži 40 - 49 let Muži 50 - 59 let Muži 60 a více let Juniorky 15 - 18 let Ženy G 19 - 39 let Ženy H 40 a více let Tandemy ROZHODUJE ROK NAROZENÍ STARTOVNÉ 390,- Kč (při přihlášení a zaplacení do 10. 8. 2012) 450,- Kč (na místě) Tandem: 500,- Kč 2 občerstvovací stanice, jídlo v cíli tričko s logem závodu (při úhradě startovného do 31. 7. 2012) měření času ChampionChip, tombolu startovních čísel zdravotní a pořadatelskou službu, lístek na večerní program ZPŮSOB ÚHRADY STARTOVNÉHO Na účet České spořitelny, číslo účtu: 1481000339/0800, variabilní symbol: rodné čísloV hotovosti u pokladny některé pobočky České spořitelnyPoštovní poukázkou A-V na adresu:SK RUSAVA, Vladan Daněk, Rusava 193768 61 Bystřice pod HostýnemOriginál dokladu o zaplacení vezměte s sebou pro případ reklamace. PREZENTACE Areál SK Rusava, fotbalové hřiště 17. 8. 2012 od 16.00 do 21.00 hod. 18. 8. 2012 od 07.00 do 10.00 hod. INFORMACE mobil: 608 258 695, 603 580 251 e-mail: vladan.danek@seznam.cz Do závodu je možné se přihlásit i na místě v den startu do 10.00 hod. DOPROVODNÝ PROGRAM Odpoledne: Dětská cyklo škola 20.00 hod. koupaliště Rusava - KOSOVCI + DJ Radek Bližšie informácie na: http://www.rusavska50ka.com/propozice ZDROJ: http://www.rusavska50ka.com/propozice

Report: Salzkammergut Trophy
19. 07. 2012 Reportáže

Salzkammergut, po slovensky Soľná komora, je malebná oblasť v Hornom Rakúsku. Z troch strán je lemovaná horskými masívmi. Na východe Totes Gebirge, na juhu Dachstein a Tennengebirge, na západe Berchtesgadenské Alpy. Spolu s mnohými jazerami, nad ktorými drží stráž mohutný Dachstein, tvorí pestrí celok, ktorý bol v roku 1997 zaradený do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Posledný víkend sa v tejto oblasti, konkrétne v meste Bad Goisern konal už 15. ročník najťažšieho maratónu v Európe – Salzkammergut Trophy. Prívlastok „najťažší“ si tento maratón získal vďaka kráľovskej „A-Strecke“ dlhej 211 km s prevýšením viac ako 7000 metrov. Po predchádzajúcich dvoch štartoch na „krátkej“ 119 km dlhej béčkovej trase som sa tento rok odhodlal odštartovať na Áčku aj ja. Predpoveď počasia na víkend nebola práve najpriaznivejšia. V piatok nám celú cestu do Rakúska pršalo a dážď neustal ani po príjazde do Bad Goisernu. Ale akoby zázrakom po tom ako sme sa ubytovali a odbavili si registráciu sa obloha vyjasnila a podvečer sme stihli ešte krátky výlet na Ewige Wand – najznámejšie miesto trasy maratónu. Večer som ešte absolvoval príjemnú večeru v spoločnosti osobností ako Roberto Heras, Andy Goldberger či Bart Brentjens a potom mi neostávalo už nič iné ako sa psychicky pripraviť na skoré ranné vstávanie a drinu čo mala prísť na druhý deň. O 4 ráno prišiel krutý budíček (dokonca už 2 deň po sebe) a tuhé rozmýšľanie, že prečo to ja vôbec robím. Odpoveď som hľadal márne, ale napriek tomu som sa obliekol, naraňajkoval a pred 5 zamieril na štart. To už v štartovom koridore stepovalo hádam 300 podobne trafených ľudí ako som ja. Zaradil som sa poslušne na koniec zástupu a stále trochu prispatý som čakal na štartový pokyn. Ten prišiel presne o 5 hodine. Po prvých stovkách metrov sme začali stúpať do prvého 10 kilometrov dlhého stúpania s prevýšením takmer 900 metrov. Ku koncu stúpania sa nám naskytol krásny pohľad na Hallstadský ľadovec pod Dachsteinom, ktorý bol nasvietený vychádzajúcim slnkom. To boli asi jediné slnečné lúče, čo sme mohli za celý deň vidieť. Na začiatku sa mi nešlo moc dobre, ale po 40 kilometroch som sa dostal do dobrého rytmu. Niekto by si mohol myslieť, že som trošku trafený, ale stúpania ma začali vážne baviť. Kilometre začali pekne odsýpať a zvykol som si na stereotyp: tiahle stúpanie – pekný zjazd – občerstvovačka a tak stále dokola. Celkovo bolo na dlhej trati 14 občerstvovačiek a na každej som sa na chvíľku zastavil. Takýto luxus si moc na klasických maratónoch dovoliť nemôžem. Sortiment na každej občerstvovačke bol ako na kráľovskej hostine. Na pitie na výber ionťák, cola, Red Bull, radler, čaj, voda a na jedenie od tyčiniek, cez ovocie a koláče po rôzne syry, salámy a klobásky. Úseky na áčkovej trati, ktoré sú navyše oproti éčku stáli za to. Niekoľko krásnych technických zjazdov, niektoré z nich až na hranici toho čo dokážem dať na bajku, krásne výhľady na skalné masívy a jazerá, neuveriteľné panorámy. Skrátka niečo, čo ma presvedčilo o tom, že ak budem zase raz štartovať na Trophy, tak to bude jedine na A-Strecke a to aj v tom prípade, že by som to mal v polovici zabaliť. Po zhruba 50 kilometroch som sa pred sebou zbadal kamaráta Imra, spolu sme prešli niekoľko kilometrov. Po jednej občerstvovačke mu ale akosi nezapasovala strava a v nasledovnom stúpaní som mu ušiel. Po zhruba 130 kilometroch prišiel posledný zjazd pred napojením sa na béčkovu trasu. No a ten zjazd bol rozhodne nezabudnuteľný. Bolo to to najnáročnejšie čo som v živote na maratóne zjazdoval. Najťažší zjazd čo sa ide na Horalovi je len slabí odvar toho čo bolo toto. Na občerstvovačku pod kopcom som prišiel doslova s kŕčmi v rukách a bez citu v nich. Pri pohľade späť na kopec som si všimol záchranársky vrtuľník, ktorý už v závese pod sebou odvážal nejakého nešťastníka, ktorému asi ten zjazd moc nevydal. Záchranárske zabezpečenie maratónu si bohužiaľ vyskúšal na svojej koži aj Terry. Našťastie sa mu ale nič vážnejšie nestalo a mohol nám porozprávať svoje zážitky z jazdy sanitkou a rakúskeho zdravotníctva. Podľa predpovede počasia malo po obede začať pršať. Predpoveď bohužiaľ vyšla a okolo 2 sa spustil intenzívny lejak, ktorý s krátkymi prestávkami trval až do večera. Po rýchlych 20 kilometroch okolo Hallstadského jazera nasledovala najťažšia pasáž maratónu, ktorou je známe stúpanie na Salzberg, kde maximálny sklon dosahuje úctihodných 36°. Po 150 km v nohách som dostal od Salzbergu riadnu facku a následne mi stúpanie na Rossalm uštedrilo K.O. Vytrápil som sa tu statočne, ale pri pohľade na bajkerov okolo mňa bolo jasné, že nie som jediný, čo má už riadne nakúpené. Riadne peklo som si odtrpel aj v zjazde z Rossalmu ku Gosauskému jazeru. Do nitky premočený som v 10 km dlhom zjazde vymrzol na kosť. Prsty na rukách a nohách som si takmer necítil. Zachránil ma až horúci čaj na občerstvovačke v Gosau a posledné dlhé stúpanie, kde som sa opäť zahrial. V poslednom dlhom stúpaní sa mi nohy zase celkom rozbehli a ani som sa nenazdal, prišiel posledný dlhý zjazd a potom už len rýchle pasáže prevažne po asfalte. Posledné kilometre už odsýpali rýchlo a po 13 hodinách a 29 minútach som sa dostal konečne do cieľa. Tesne po príjazde do cieľa som si povedal, že už nikdy viac. S odstupom pár dní mi ale niečo hlboko vo mne hovorí, že o rok sa vidíme o 5 ráno opäť na štarte v Bad Goiserne. Autor: Juraj Meliš Foto: Juraj Meliš

Report: Salzkammergut Trophy 2012
18. 07. 2012 Reportáže

Všetko sa to začalo pred rokom. Ani neviem ako, ale s kamošom Lacom z Košíc sme sa rozhodli, že pôjdeme skúsiť nejaký maratón za hranice, konkrétne rakúsku „Salzku“. Nápad vyliezol pravdepodobne z jeho hlavy, nakoľko obchádzal všetky maratóny slovenskej série a ja som mu takto pomohol znížiť náklady na dopravu. Pamätám si, ako sme bývali v stanovom kempe na miestnom futbalovom ihrisku a ako sme v rámci nasávania atmosféry vstávali okolo pol piatej ráno, aby sme si pozreli štart mimozemšťanov na dlhej „A-strecke“. Vtedy som nechápal, ako niekto môže na jeden záťah odbajkovať viac ako 200 km a nastúpať pri tom vyše 7000 metrov. S istotou som však vedel, že by som si to niekedy chcel vyskúšať, chcel by som zažiť tú elektrizujúcu atmosféru na štarte o piatej ráno a chcel by som patriť do „klubu psychopatov“, pri pohľade na ktorých väčšina bikerov len neveriacky krúti hlavou. S Lacom sme vtedy štartovali na 120 kilometrovej trase s tým, že to snáď do 12 hodín stihneme. Vedľa nás mali postavený stan dvaja borci z Brna, ktorý sa pokúšali o A-strecke už po tretí krát a keď zistili, že ideme Béčko, len poznamenali: „...kvôli krátkej sa sem neoplatí taký kus trepať..“. Pozreli sme na seba a naše sebavedomie trochu pokleslo. V živote som nešiel taký dlhý maratón a pre týchto maníkov to je „krátka“? Tak či tak, obaja sme to zvládli, perfektne sme sa zabavili, povozili sa v krásnom prostredí a ja som už vtedy po ceste domov vedel, že sa na Salzku buď nevrátim, alebo to bude práve na dlhú trať. S Lacom sme sa zhodli, že na B-čku je to síce pekné, ale kvôli vozeniu sa po širokánskych šotolinových a asfaltových zvážniciach sa neoplatí vyvaliť toľko peňazí aj na ďalší rok. Z tohto hľadiska už bola pre mňa B-strecke nezaujímavá... Je 14.júl 2012, 4 hodiny ráno a v izbe zvoní niekoho budík. Spal som zle, niekoľko krát som sa v noci zobudil a je mi jasné, že je to kvôli červenému číslu na mojom biku. Viem už síce, že odjazdiť 200 km na biku nie je až taký problém, problém však budú robiť nastúpané metre a hlavne časové limity. Tie mi robia najväčšie obavy. Na A-čko som sa síce prihlásil, ale tréning sa nekonal. Lenivosť je sviňa. Po niekoľkých rokoch si tak pripomínam, ako som sa cítil pred úplne prvým maratónom – nervózny ako pes. Už len pri obliekaní mám tep niekde vo vesmíre a ani raňajky mi moc nechutia. Kvôli tomu som však do Bad Goisernu neprišiel a tak sa radšej sústreďujem na dilemu, čo si obliecť. Predpoveď počasia je jasná – úpal dnes nikto nedostane, má byť chladno a bude pršať. O necelú hodinu už stojíme na štarte. Atmosféra taká, akú si pamätám z minulého ročníka, len tentokrát stojíme na opačnej strane oplotenia. Nervozita je preč, ideme sa bicyklovať! Už sa teším na tie technické pasáže, ktoré mi skúsenejší kolegovia toľkokrát spomínali... :-) Prvých niekoľko kilometrov už poznám a preto beriem úvodný kopček ako rozcvičku.. Aspoň tie výškové metre rýchlejšie ubúdajú a netrapošíme tu po rovinke. Sme predsa v Alpách, nie? :-) Po prejazde fotogenickej Ewige Wand a Bad Goisernu vchádzame do druhého koliečka, kde na nás v profile čaká solídne zubatá pilka. Je to stále nejakých 500-600 metrov hore dolu, ale vôbec mi to nevadí. Na rozdiel od kratšej trasy sa tu skutočne jazdí po technických pasážach a človek sa môže kochať nádhernou prírodou. Po preteku sme sa viacerí zhodli, že aj keby človek po prvej polovičke odstúpil, stále to stojí za to. Už viem, prečo sa sem borci vracajú - kvôli prírode, akú doma nemáme a zábave, ktorú táto trasa poskytuje... Po niekoľkých hodinách sa prvý krát stretávam s pretekármi z kratšej trasy a je to zvláštny pocit. Cítim sa, ako keby som mal lepkavé kolesá. Všetci okolo mňa fičia ako na drogách a ja sa len pomaličky suniem vpred. Asi to je tým, že štartovali o 5 hodín neskôr. Napriek tomu sa mi ide pocitovo skvele a nevadí mi ani dážď, ktorý prichádza nejakú pol hodinku po dvanástej. Síce ma to spomaľuje v zjazdoch (fŕkajúci sajrajt do ksichtu však poteší každého bikera, všakže?), ale zatiaľ mi nie je zima. To sa už čoskoro zmení a do pláštenky ma bude musieť zazipsovať jeden z organizátorov na občerstvovačke, pretože nebudem mať v rukách žiaden cit.. Po približne desiatich hodinách na biku narážam na dlho očakávaný problém – časové limity. Ten na stom kilometri je síce ešte v pohode a s prehľadom, nasledujúci, na približne 135. km, je však už solídna tesnotka a všetkých borcov idúcich po mne organizátori sťahujú z trate. Stihol som to o nejaké 2-3 minútky a začína mi docvakávať, že dnes dostanem stopku na 180. kilometri. Časové limity sú totiž čím ďalej tým náročnejšie a ja nemám vo zvyku pri narastajúcej únave zrýchľovať. Prichádzam na občerstvovačku pri jazere a našťastie tam stretávam dvoch borcov z Čiech, ktorí majú správnu teóriu: „Kým mi nikto neodcvakne čip, idem ďalej..“ V najbližších 2 hodinách počas stúpania na Salzberg a Rossalm ich niekoľkokrát preklínam. Už minulý rok sa mi stúpanie na spomínaný Salzberg zdalo nechutné, dnes to však považujem za čistú zvrátenosť a týranie ľudí. So 150 km v nohách najskôr vytlačiť bike do odporne strmého kopca (nie, 35 percentné stúpanie naozaj nedokážem vyšliapať na biku), aby sme hneď na to nastúpané metre zahodili v prudkom padáku po zvážnici. Toto stúpanie definitívne rozhodlo, že najbližší limit nestihnem. Na spomínanú kontrolu som dofrčal s asi 40 minútovým meškaním a tak som sa ani nesnažil protestovať, keď mi rakúsky šuhaj odcvakával čip z biku. Protestoval som až v momente, keď chcel naložiť môjho tátoša na nejaké auto a doviezť ma do cieľa. To by mi moja športová hrdosť neodpustila a tak som do Bad Goisernu dofrčal aspoň po asfalte. Posledný väčší kopec som tak obišiel a v cieli som bol chvíľku pred deviatou. Aj napriek absencii finisherského titulu som rád, že som sa o to aspoň pokúsil a hlavne to v zdraví prežil a zabavil sa. Laco je makač a dal to. Gratulácia. O rok snáď opäť na štarte. A hádam už aj čo-to potrénujem...  Autor: Martin Vaško Foto: bikepoint.sk

Ondřej Fojtík vyhral 211-ku na Salzkammergut Trophy!!!
16. 07. 2012 Reportáže

Ondřej Fojtík (Toyota Dolák MTB) vyhrál nejtežší maraton v Evropě Salzkammergut Trophy s parametry 211 kilometrů a převýšení přes 7000 m! Po Tomáši Trunschkovi se tak stal druhým českým bikerem, který se v Bad Goisernu mohl radovat z vítězství v nejdelším verzi. Ondřej tak potvrdil roli jednoho z favoritů a porazil jak olympijského vítěze Barta Brentjense (Milka Superior), tak čtyřnásobného mistra Německa v maratonu Maxe Friedricha (Ergon 24h Racing Team). V deštivém počasí strávil na kole 10 hodin a rovných 37 minut! Druhý Bart Brentjens zaostal za českým bikerem o 7 minut a 17 sekund. Třetí Max Friederich ztratil 9:54 minuty. Čtvrtý v cíli byl další Čech Tomáš Kozák, ten přijel s šestapadesáti minutovou ztrátou na vítěze! Mistrovskou verzi 119,5 kilometru dlouhou trať vyhrál domácí biker, šestý muž z Olympijských her v Pekingu Christoph Soukup (HiTec). Výsledky muži 211 km: 1. Ondřej Fojtík (Toyota Dolák) 10:37:00 hod. 2. Bart Brentjens (NED, Milka Superior) +7:14 3. Max Friedrich (GER, Ergon 24h) +9:54 4. Tomáš Kozák (Focus Rapiro) +55:58 5. Christoph Giestheuer (AUT, Trek Mountainbiker.at) +56:24   Výsledky ženy 211 km: 1. Natascha Binder (GER, Felt Ötztal X-Bionic) 14:06:18 hod.   Výsledky muži 119 km: 1. Christoph Soukup (AUT, Hitec) 4:59:56 hod. 2. Jukka Vastaranta (FIN, Trek Cingolani) +7:43 3. Hermann Pernsteiner (AUT, Rad.Sport.Szene) +10:30   Výsledky ženy 119 km: 1. Barbara Kaltenhauser (GER, Corratec) 6:21:11 hod.   Slovenský bikeri obsadili na najdlhšej strecke A nasledovne poradie...A do prvej stovky sa dostali hneď štyria!   41. Tomáš Dediský 12:46:04 45. Martin Belas 12:49:00 75. Juraj Meliš 13:29:10 83. Martin Imrich 13:34:48   Ostatné výsledky najdete TU   ZDROJ: http://mtbs.cz

Pozvánka: Hornohradský Merida MTB cyklomaratón - Málinec
16. 07. 2012 Reportáže

8. ročník vytrvalostného preteku horských bicyklov v oblasti Málinskej priehrady a Stolických vrchov. Maratón bude súčasťou nasledujúcich sérií: Cyklomaratónska  séria 2012: Medzinárodná séria 14 MTB pretekov Slovenský pohár: Séria pretekov s licenciou SZC. Usporiadateľ: Obec Málinec, Mikroregión Hornohrad Termín a štart: SOBOTA 28.7.2012 10,00 hod. - dlhá trať- kategórie MD,SD,VD,ŽD, SP muži a ženy 11,00 hod. - krátka trať - kategórie MK,SK,VK,ŽK,DK,LK,KaK,JrK,KtK,W2K, SP juniori a juniorky 11,20 hod. - hobby trať - kategórie HM,HŽ, RD Miesto štartu a cieľa: Obec Málinec okr. Poltár   - futbalový štadión Dĺžka trate: Maratón - 75 km, celkové prevýšenie cca 2600m   ( 1 okruh ) Polmaratón - 50 km, celkové prevýšenie  cca 1600m ( 1 okruh ) Hobby a RD - 17 km, celkové prevýšenie cca 200 m Prihlášky: cez ON-LINE prihlasovací systém na www.cyklo.sao-tatry.sk Štartovné: 13 eur  prihlásení a zaplatení do 30.6.2012 15 eur prihlásení  a zaplatení do 20.7. 2012 17  eur  pri platbe po 20.7.2012 a pri prezentácii bez suveníru      Kategórie: MD- muži 19-39 rokov  ( maratón) SD – muži seniori 40-49 rokov (maratón) VD-  muži veteráni  50 - 59 rokov ( maratón) ŽD-  ženy od 19 –bez rozdielu veku (maratón) MK – muži 19-39 rokov ( polmaratón) SK – muži seniori 40-49 rokov (polmaratón) VK- muži veteráni  50 - 59 rokov ( polmaratón) ŽK- ženy 19-39 rokov (polmaratón) DK- ženy dámy  40-49 rokov (polmaratón) LK- ženy Ladies nad 50 rokov (polmaratón) KJK- dievčatá  15 –18 rokov (polmaratón) KtK- kadeti  15 -16 rokov (polmaratón) JrK- juniori 17 - 18 rokov (polmaratón) W2K- muži veteráni nad 60 rokov (polmaratón) HM – hobby muži bez rozdielu veku  17 km HŽ – hobby ženy bez rozdielu veku    17 km RD – rod. družstvo 17 km (rodič+dieťa, manželia, súrodenci, pokrvní príbuzní) Slovenský pohár (SP): Muži nad 19rokov, dlhá trať Ženy nad 19 rokov, dlhá trať Juniori do 18 rokov, krátka trať Juniorky do 18 rokov, krátka trať Pretekári mladší ako 18 rokov môžu štartovať len s písomným súhlasom zákonného zástupcu.   Bližšie informácie na http://www.hornohradsky.estranky.sk/ ZDROJ: http://www.hornohradsky.estranky.sk/

Report: bikepoint.sk CYKLOPOZITÍVNYCH 24 hodín MTB
12. 07. 2012 Reportáže

Na svoju prvú 24 hodinovku som išiel s heslom PREŽIŤ A UŽIŤ. Plán som mal jednoduchý. V sobotu budem krútiť čo to pôjde,v noci dám jeden dva okruhy pre atmosféru, v nedeľu uvidím a aspoň 150 km. Všetko ale podľa plánu nebolo... Po tropických teplotách po tri večery pred sobotou v Poluvsi a nielen tam riadne pršalo, hrmelo, blýskalo sa a fúkal vietor až tak, že lietali stany a prístrešky niektorým čo prišli do kempu v piatok. Ja s troma kamarátm "priateľmi destilovaného ovocia" som došiel do Rajeckých Teplíc-Poluvsia v sobotu ráno keďže z Martina to nie je ďaleko. Rozhodli sme sa že budeme štartovať každý sám v kategórii jednotlivcov. Po príchode do kempu na rezervované miesta sme sa išli prezentovať. Prezentácia prebehla v priateľskej atmosfére tak ako aj celý pretek jediného 24 hodinového závodu na Slovensku. Do 11-tej hodiny sme postavili stany a altánok, pripravili bicykle a šli sme na poučenie ohľadom pravidiel 24 hodinového preteku. Presne o 12-tej hodine bol štart systémom Le-Mans. Bicykle sú odstavené na štartovnej čiare a pretekári ku ním musia prebehnúť pár desiatok metrov. Ja som sa nejako v behu netrhal a v pokoji som si došiel po bike. Veď cieľ ma čakal za 24 hodín! Prvý okruh, ktorý mal aj s prejazdom cez depo cca.10km,som si dal ako poznávací s plánom ďalej zrýchľovať. V kľude doma po pretekoch na nete som prišiel na to že prvé kolo som mal najrýchlejšie :-). Trať bola pekná, prevýšenie na jeden okruh bol cca.200 m. Po štarte sa chvíľu stúpalo po lúke, nasledoval dlhý zjazd tiež po lúke, kde nebola problém 50km rýchlosť. Po prejazde cez mostík nasledoval prudký výšlap (kde aspoň u mňa prišiel na rad najmenší prevodník), cez ktorý sa krútilo stále mierne do kopca po lúkach, kde slnko pieklo ako divé a nedalo sa ani dýchať. Trocha úľavy nastalo až po príjazde do lesa, kde sa sklon terénu nezmenil ale aspoň bol tieň. V príjemnom chládku pár krát hore dole po koreňoch, pomedzi kaluže, nasledoval prudší rozbahnený zjazd, ktorý ale našťastie po prejazde viacerých pretekárov sa postupne vyjazdil. V diaľke už bolo počuť hudbu z kempu a po prejazde cez lúku, na ktorej boli dve veľké vlny bol už záverečný zjazd cez kemp do ďalšieho kola. Trať bola super značená, cyklopozitívni organizátori sa starali o jej bezpečnosť 24 hodín. Pôvodne som mal v pláne dopĺňať ionťák alebo vodu každé druhé kolo, ale jeden bidon mi vydržal ani nie na jedno kolo, tak som na občerstvovačke, ktorá bola dobré zásobená 24 hodín s milou a ochotnou obsluhou stál každý prejazd cez kemp. V sobotu do zotmenia som dal 10 kôl s viacerými prestávkami s tým, že keď bude tma pôjdem na trať znova. O 21.hod sa začalo blískať a hrmieť po okolitých kopcoch, ale našťastie dážď obišiel celú trať a kemp. Len vtedy sa mi už prestalo chcieť ísťdo tej tmy a keď som si predstavil ten zjazdík v lese po tme s ktorým som mal problém aj za svetla tak som radšej šiel do sprchy a potom som vegetil pred stanom s kamarátmi. O polnoci bol ohňostroj po ktorom som zaliezol do stanu spať. O 6:40 ma zobudilo svetlo, vrava a zvuky prechádzajúcich bicyklov okolo stanu. Ráno som zistil, že mám na pravej ruke priesil asi od neustáleho radenia a ledva hýbem viacerými prstami :-). Moc sa mi nechcelo na trať ale nejako som sa premohol a pred 8-mou hodinou som už zas prechádzal cez štart. Prvé dva okruhy boli super. Na lúkach ešte slnko nepieklo a pofukoval príjemný vetrík. V kempe, keď som trochu raňajkoval preberali kamaráti, ani neviem prečo, to či je číslo 13 šťastné či nešťastné. Neskôr som prišiel na to , že pre mňa nešťastné. V 13 kole som sa totiž zapichol predným kolesom v zjazde v lese a preletel som cez riadidla. Našťastie zas len s nejakými modrinami po nohách. Každý okruh som bol unavenejší a každý zjazd som tadiaľ chodil rýchlejšie až som na to doplatil. Posledné dve kolá som si už veru dával bacha a šiel tadiaľ opatrnejšie :-). Po 15 kolách (150 km) a prejazde cieľom som už do ďalšieho nešiel, lebo by som ho do 12:00 nedošiel a tak som si poslednú pol hodinku užíval pri stane a sledoval pretekárov, ktorí postupne prichádzali do cieľa. Po hodinke nasledovalo vyhlásenie výsledkov, pred ktorými sme zbalili stany, spáchali hygienu a najedli sa. Klobúk dole pred všetkými ktorý jazdili v kuse 24 hodín. Víťaz v mojej kategórii Rasťo Balko najazdil 370 km! Svoju prvú 24 hodinovku hodnotím kladne. PREŽIL A UŽIL som si ju. Len podľa plánu mi ta jazda v noci nejak nevišla. Ak pôjdem za rok zas na trať, tak už určite nejaký ten kilometer v noci za pomoci svetiel prejdem... Autor: Milan Majtán Foto: bikepoint.sk

Video: bikepoint.sk CYKLOPOZITIVNYCH 24 hodín MTB
12. 07. 2012 Reportáže

Zostrih z 3.ročníku 24 hodinového ultramaratónu prvého na Slovensku. DEMA Československý seriál 24 hodín MTB Rajecké Teplice - Poluvsie (horská chata) 7.7. - 8.7.     Autor: tigeragon Foto: tigeragon