Rišo Meleg ultramaratónec na pohľadanie
Richard Meleg
toto meno je známe najmä v ultramaratónskej cyklistickej obci. V roku 2011 okrem iných absolvoval jeden z najťažších ultramaratónov na starom kontinente DOS RAS Extreme v Slovinsku. Bikepoint.sk ho pre Vás vyspovedá od začiatku jeho kariéry až po dnešné dni a aj niečo čo chystá na najbližšie obdobie.
Základné informácie:
Meno: Richard Meleg
Vek: 40
Výška: 183
Váha: 82
Stav: zdravý
Deti: Matej 18 / Natália 16
Klub: ultracycling NADress team
Značka bicykla: Scott
Kedy si začal s cyklistikou a kto ťa k nej priviedol?
Na bicykli ma naučila jazdiť moja mama. Oveľa vážnejšie som začal bicyklovať v 23.rokoch, kedy som dochádzal do práce, a začal som sa zúčastňovať malých pretekov v okolí rodného mesta Myjava. Niečo som dostal asi aj do vienka, pretože otec bol vášnivým cyklistom, ktorý dodnes podporuje cyklistiku organizáciou cyklo podujatí, či už v Bratislave, alebo napríklad pretekom Cena Bradla.
Si univerzál alebo sa venuješ len ceste?
Páči sa mi jazda v lese, alebo v prírode, je to určite zážitok, ale žiletky sú len žiletky.
Venuješ sa alebo si sa venoval v minulosti aj iným športom ako je cyklistika?
Asi tak 7 rokov som sa venoval fitness posilňovaniu, rekreačne, len tak pre seba, kde som si osvojil a upevnil správnu životosprávu, a inteligenciu pohybu, ktorá sa v cyklistike náramne hodí.
Kde, kedy a akého ultramaratónu si sa zúčastnil ako prvého?
Prvý, pre mňa vážny maratón bol Fatransko Strážovský 115km. Bolo to rýchle aj s defektom, a bol som rád, že som ho absolvoval v pohodičke. O rok to bola dlhšia 220km trasa na tomto maratóne, alebo aj Nitriansky maratón. Aj keď som sa vo výsledkovej listine pohyboval okolo 20.miesta, bol som štastný. Bolo to v teniskách, s jedlom v ľadvinke, skrátka pohoda a dobrý pocit. Nikdy som nebol registrovaný, takže to boli stále preteky s účasťou verejnosti.
Pamätáš si na svoje začiatky a prvé umiestnenie, kde a kedy to bolo?
Svoje prvé umiestnenia som začal zbierať na krátkej trati, časovke pri Myjave, 6km do mierneho stúpania. Na tejto trati som vyhral 3x a aj ďalšie umiestnenia na bedni. Neďaleko Myjavy je vrch Veľká Javorina, kde sa jazdí časovka do vrchu. Na tomto preteku mi stále chýba prvé miesto, ale zato druhý najlepší som bol 4x. Pri tomto súčte takzvaných úspechov by sa mohlo zdať, že som silový jazdec. Asi je to o hlave, lebo to čo robím v súčasnosti, je o niečom inom.
V súčasnosti ti je bližšia cesta alebo horská cyklistika? Ak jazdíš aj horáky.
Road
Čo považuješ doteraz za svoj najväčší úspech?
Určite prvé miesto na ultramaratóne RACE 1175km, kde sa mi podarilo vyhrať s prevahou nad súpermi, ktorý mi to rok dozadu natreli. Bolo to rýchle, a bez sekundy spánku. Skrátka časovka na 1175km.
Čo alebo kto ťa motivuje stále k väčším výzvam?
Sám seba viem motivovať najviac, ale teší ma, ak sa ľudia okolo mňa zaujímajú o to čo robím, a to ma hecuje ku kvalitným tréningom.
Ktorý z ultramaratónov, ktorý si doteraz absolvoval sa ti najviac vryje do pamäti a prečo?
Všetky ultramaratóny boli v niečom svojské, ale veľmi sa teším na tohtoročného Glocknermana 1100km, ktorý sa ide prevažne v alpách.
Aký najdlhší ultramaratón si doteraz absolvoval?
Paradoxne najdlhší ultramaraton v mojom živote bol ten prvý v roku 2009. Dĺžka 1220km a prvý štart na takomto podujatí, zanechalo po prejdení cieľom na mojej tvári také stopy únavy, že som sa na hoteli v zrkadle nespoznal. Teraz sa na tom usmievam, ale na tú noc asi nezabudnem. Skrátka telo absolvovalo iný level, a pozrel som sa do najhlbšieho dňa mojej duše.
Aký je tvoj tréningový recept prežiť a úspešne dôjsť do cieľa, takýchto náročných akcii?
Je dobré, že po predchádzajúcej otázke, prišla táto. Takýto pretek si zaslúži úplne iný prístup. Nejde to prejsť len tak na verím boha. Malo by to byť doladené s odborným poradcom, či už doktor, alebo fyzioterapeut, výživové doplnky, suplementy. Pri nedostatočnej príprave, jazdec hazarduje sám so sebou. Nie je sranda, ak od únavy zaspávate v sedle, a okolo lietajú autá.
Ako sa pripravuješ na nedostatok spánku počas takýchto akcií?
Robil som niekoľko rokov aj nočnú smenu, ale myslím, že zvyknúť sa na to nedá. Niekomu to vyhovuje, niekomu nie. Je to skôr otázka psychiky, a vôle, ako prežiť noc v pedáloch. Osobne si myslím, že problém nastáva v ranných a dopoludnajších hodinách. Vtedy už ostražitosť klesá, a pretekár skôr zaspí v sedle. Ak píšem, že zaspí, myslím to doslovne.
Akú stravu preferuješ počas maratónov?
Určite je to naučená strava, ktorú praktizujem pri tréningoch. V samotnom preteku jedávam to isté, žemličky z bieleho pečiva, buď sladké, alebo slané. Pri väčších pauzách počas preteku je to klasická domáca strava, ako ryžový nákyp, cestoviny, .....
Ako dlho ti trvala regenerácia po Slovinskom ultramaratóne?
Prvotná regenerácia bola naplánovaná u mňa cca jeden mesiac. Pri opätovnom sa vrátení do tréningu, zrazu bolo niečo v neporiadku so spodnou časťou chrbta. MRI ukázala na väčší problém, ktorý sa musel riešiť. Regenerácia sa bohužiaľ predĺžila, a to znamenalo hlavne koniec sezóny, stop štartu na RAA okolo Rakúska. Chuť sadnúť si na bicykel bola veľká, ale prednosť dostalo zdravie.
Máš aj nejaký príjemný zážitok z týchto dlhých a ťažkých cestných ultramaratónov?
Zážitkov z takýchto dlhých pretekov je neúrekom. Napríklad v prvom ultra RACE 2009, keď som potreboval zachladiť koleno, a my sme nemali po ruke žiaden chladivý sprej, tak môj tím skočil do obchodu, kúpili mrazenú zeleninu, a ja som šlapal so zeleninou prilepenou páskou na kolenách. V roku 2010 na druhom štarte RACE sa podaril dobrý okamžik, a to keď sme prechádzali niekde pri Pezinku o 4 hodine ráno, za poriadneho lejaku cez kruhový objazd, a vodič auta čo prechádzal okolo nás, stiahol okienko, a kričal, ´tak toto je iný extrééém´. Rok 2011 a preteky okolo Slovinska, sme v hlbokej noci zastavili pri nejakom bare, kde sa ľudia výrazne bavili, a ja som tam vtrhol, v cyklistickom, s hygienickou kabelou v ruke, a že či môžem použiť WC?! Ďalšia vec, ktorá pretekára môže dostať nie je sranda, ale skôr prúúúúúúúúúúser, keď som sa dostal do halucinácie. Vedel som že je to blud, ale nevedel som sa z nej dostať. Skrátka halušky z únavy po 40.hodinách v pedáloch. Ako keď môj šofér videl na ceste medvede!!!
Je známe, že na ultramaratóny, ktoré absolvuješ v posledných rokoch je potrebný kvalitný fundovaný ale hlavne oddaný tím. Môžeš prezradiť, kto ťa bude sprevádzať tento rok na akciách ktoré ťa čakajú?
V prvom rade je to moc obetavý a spoľahlivý vedúci tímu Majko Taxi Smyčka, ktorý sa zúčastnil všetkých mojich ultrákov. Mali sme problémy s náhradným šoférom, a on to odjazdil sááááám, s manuálnou prevodovkou. Ľudia ktorí šoférujú takéto preteky, vedia o čom hovorím. Mimochodom tento človek robil doprovod aj Ivanovi Jakešovi na Dakare. Má funkciu šoféra, servisáka, navigátora, a natierača ´venčeka´!!!! Druhý osvedčený člen tímu je moja sestra, menom Lenka Sláviková. Je obetavá, vo všetkom pomôcť, a makať nonstop, bez reptania. Má na starosti jedlo, výživu, oblečenie, a zapisovanie potrebných informácií. Tretí člen je môj brat Vlastimil Meleg. Už raz bol na takomto preteku, takže vie do čoho ide. Bude platný ako šofér a navigátor. Štvrtý člen je nový člen, resp. členka. Je to kamarátka, a moc milý človek. Zuzka Miklášová, už teraz hltá všetky informácie, a nadväzuje kontakty s organizátormi preteku. Bude zdvojovať úlohu mojej sestry, a verím, že dopomôže výbornej atmosfére v tíme.
Tvoj koníček“ nie je najlacnejší, a preto je na mieste aby si sa pochválil so sponzormi, ktorí ťa podporujú ?
Som rád že môžem spomenúť toto meno, pretože je to anjel strážny, z pohľadu sponzorských aktivít pre viac športových klubov, alebo jednotlivcov. Peter Halabrín, ako spolumajiteľ firmy NADress, je mojim výhradným sponzorom, a tento človek bol na začiatku pri mojom prvom štarte, a veril mi. Snáď sa mi ešte podarí získať nejakého finančného anjela.
Akú úlohu hrá tvoja rodina v podpore tvojho náročného športu?
-moja sestra je asi naj fanda, a to svedčí o jej 2 násobnej účasti na ultrákoch
-som už 5 rokov rozvedený, takže podpora manželky iba v rovine, ´držim ti palce!´
-dcéra Natália sa o mňa bojí, asi oprávnene, takže skôr by bola rada, aby som neštartoval. Ale inak fandí.
-syn Matej sa zúčastnil minuloročného ultra v Slovinsku, a ako 17 ročný uvidel, aká strašná drina je to aj z pohľadu doprovodného tímu. Pomáhal pri vytváraní grafického stvárnenia môjho dresu, a komunikoval s organizátorom.
-moja mama je z pohľadu psychickej pohody asi najväčší článok. Tiež sa o mňa bojí, ale vždy u nej nájdem dobroty v hrnci, a tá huspenina so zeleninou.....mňamka!!!!
Neuvažoval si niekedy nad tým že ultramaratóny opustíš?
Ultramaratóny robím preto, že ma to baví, a som v tom dobrý. Ukončiť účasti na ultra môže zdravotný problém, alebo nemožnosť štartovať pre nedostatok financií.
Koľko je tvoja ročná dávka kilometrov vrátane trenažéru?
Ak poviem, či napíšem, že minulý rok pred DOA RAS v Slovinsku som vonku najazdil cca 800km, a to z dôvodu vyvrtnutia členku v marci, tak asi málokto uverí v taký výsledok, aký sme dosiahli. Treba si však uvedomiť, že doma na trenažéri som najazdil niečo vyše 200hodín, čo môže v prepočte ukázať na 6000km. V tomto prípade som mal dobrý základ. Nie som hltač obrovských objemov vonku. Skôr sa sústredím na kvalitu, pred kvantitou. V prvej či druhej účasti na preteku RACE okolo strednej Európy, som mal na začiatku augusta na tachometri cca 8000km. No súperi mali o poznanie viac, a aj tak im to v roku 2010 nepomohlo. Trénujem pocitovo, ale aj poctivo.
Čo si želáš dosiahnuť v tejto sezóne?
Táto sezóna bude náročná z pohľadu výsledkov. Čaká ma DOS RAS v Slovinsku 1200km, a o necelý mesiac Glocknerman 1100km v Rakúsku. V týchto oboch pretekoch mám v pláne znepríjemniť život súperom o čosi vyššie ako doteraz. Určite nastúpim na štart s úmyslom pretekať a nie sa voziť. V preteku Glocknerman sa dostanem do hôr, kde som ešte nikdy nešlapal. Veď vystúpať na Hochtor Grossglockner a to hneď dva krát, hovorí samo za seba.
Máš nejaký odkaz pre čitateľov bikepoint.sk?
Všetkým čitateľom bikepoint.sk, či už aktívnym alebo pasívnym, prajem, aby sa im aj naďalej pri vyslovení slova cyklistika zúžili zreničky, postavili sa chlpy a v dobrom slova zmysle zvýšil adrenalín v krvi. Je to nádherný a ťažký šport, a treba si ho vážiť. Trénujte vedecky, ale aj s vlastnými pocitmi, jazdite rýchlo, ale aj bezpečne, tešte sa z tréningov, ale aj z toho, že ste!!!
Ďakujem za rozhovor a želám ti veľa zdravia tisíce šťastných kilometrov .
Autor: Luboš Dupkala
