Zas je tu piatok a máme toho dosť, tak zbalíme biky, stan a za chrbtom nechávame Staré mesto. A pokiaľ nám to cesta dovolí, než prídeme do Jihlavy, hodíme Liberec za hlavu. A je tu ďalší ultra víkend - Jihlavská 24MTB - počas ktorého si každý účastník “zájazdu” siahne až na dno svojich síl. Do areálu letného kina Heulos - zázemia závodu - prichádzame po katastrofálne sa vlečúcej jazde z LB. Snáď cela republika začala súčasne opravovať cesty. Vítajú nás ako sa patrí a každoročne je zvykom predsa pohárikom s pálenkou. Tento krát sme tu skôr a tak si stihneme zaistiť dobrého fleka. Muzikanti v našich bruškách sú čoraz hlasnejší a ja všetky hladné krky nezasýtim :D tak sa vydávame hľadať občerstvenie do centra mesta. Po menšom blúdení a hľadaní - vďaka mapy.cz - nakoniec padá za obeť reštika Union. Juniorka sa nadlábne, vyblázni, nezabudne upútať a pozdraviť celu miestnosť - veď je slušne vychovaná (príde mi, že keď sme odchádzali mali radosť ako keď Ice Ventura opúšťal kláštor :)) a ideme na to. Od prezentujem sa a ako vždy s nádychom nevrlosti. Potom vybaliť, postaviť, upevniť, aby stál celu noc (ten stan) a deň….:)) a aby ho neodfúkol ten hroooozne silný vietor čo nie a nie utíchnuť. Všetko je teda pripravené a už sa tešíme na večerný koncert kapiel Joyners, Hodiny a Turbo (myslím že sme stihli len to Turbo :D ) pivko a klobásku. Zoe sa páči jej “nový bejvák”, spacák, neskoré jašenie vonku a tak nemá problém zaspať. Zato ja ten problém mám, ruší ma ten hrozný vietor (susedom odfúklo stan) hudba od vedľa z auta...počítam ovečky ale pri tisícej to vzdávam. Zaspávam až nad ránom keď (je to neuveriteľné) kikiríka kohút. To bude teda pojazdeníčko. Budíme sa do sychravého a studeného rána. Veru ani náhodou sa mi nechce na bike brrrr mrznem. Varíme si teplý čaj (povýšili sme naše kempovanie a kúpili kartušu aby sa zbytočne nevyhadzovali poistky s kanvicou) papkáme makovník a dúfame že nezačne ten najvyšší na nás chc… Štart je tradične z námestia kde sa zíde veľká masa ľudí. Výstrel z dela a song od Adele - Rollin in the deep mi každoročne spôsobujú husiu kožu a také športové vzrušenie. Je to jednoducho the best 24 štart. Vrháme sa hlava nehlava do zavádzacieho okruhu okolo námestia a spať do kempu a potom ten neskutočný pruťas s kládami ponad ZOO čo nás bude trýzniť celých 24hodín. Trať je super hore dole vždy po neľahkom výjazde nasleduje vydýchnutie v podobe rýchleho zjazdu, ale naozaj rýchleho a hlavne bez bŕzd škoda doštičiek, no nie. Sem tam korene, mostík, singláč, dlažba a hlavne veľa veľa ľudí okolo trate (čo ma donútilo vybikovať aj tie tri chody na hrad). Škoda len DH skratky do kempu. Organizátori ju vynechali koli bezpečnosti okoloidúcich. Zistila som že jazdiť sólo ma i svoje čaro. Nejdem tak rýchlo a tak mám čas si vypočuť všakovaké rozhovory: skôr narodený biker hovorí ”ty ja tomu nemôžem uveriť že štartujem na 24, je to neuveriteľné a ešte dlho sa nad tým rozplýva a nakoniec dodá že teraz si pojazdí, potom pospí, neskôr pôjdem do katakomb a ZOO a je to za ním” :)) alebo ďalší pánko biker si uľavuje pri trati a ďalší na neho spustí paľbu” podľa zákona..,vyhlašky.., odstavca..a neviem ktorého riadku to má za tri roky nepodmienene a panička čo povzbudzovala hovorí že to škoda zatvárať to treba osedlať” som skoro spadla z biku :D Jihlavy sa nikdy nenabažím :) Milujem pochvaly a povzbudenia od ľudí: “chlaaaapiii do toho neflákejte to, ty podívej to je ženská, hop - hop dámo nandej to tým chlapum, už je tu zase ta s tým úsmevom (to vôbec nebol úsmev ale výraz umierajúceho a lapajúceho po dychu), to dáš - to dáš ješte kousek.. mi takmer 25 kôl hučali do uší dvaja úžasný človiečikovia nad koreňovým výjazdom za čo im patrí veľká vďaka ináč by som nemala morál na to aby som ho zakaždým vybikovala až do samého konca. A nesmiem zabudnu pochváliť extra občerstvovačku za garážami, kde si miestny dobrodinci postavili stolík s pivkom a “ohnivou vodou” a verte že sa tam pár bikerov občerstvilo. Proste super trať, skvelá atmoška popri trati a úžasný ľudia nedovolia hlave aby zradila telo a hovorila mu že už má dosť, nech si ide ľahnúť, že sa zbytočne ničíš...jednoducho v Jihlave nejde nenatriasať zadnicu celých 24hodín. Počasie bolo fajn, aj keď trikrát pokropilo a na niektorých úsekoch, hlavne kameňoch to šmýkalo ináč sa to dalo zniesť. No a mne bola tradične stále zima, asi som jazdila pomaly :)) Takže nakoniec som dala o niečo viac okruhov (25 kôl) ako najstarší účastník závodu 70 ročný PÁN BIKER Zdenda Kříž (23 kôl) - klobúk dole. Celkovím víťazom sa stal už po piatykrát Tomáš Kozák (49kôl). Zaznela mu aj česká hymna. PS: “Nezvládáš dojít k cíli odpočíváš každou chvíli občas rád si cestu zkrátíš sotva vyjdeš hned se vrátíš Když nemůžeš se hnout zkus se nadechnout je to zvláštní pocit být do noci sám v žilách život teče dál tak ho přece v sobě nech než ti navždy dojde dech Když nemůžeš tak přidej víc zakřič prostě z plných plic že slovo nejde - neexistuje Když nemůžeš tak přidej víc zakřič prostě z plných plic že to dáš, na to máš že to dáš” Táto pesnička od Mirai ma sprevádzala celý závod a donekonečna si ju pohmmkavala tých “pár” kôl :))) Autor: Katka Krajňáková Foto: Peter Krajňák
