Nórske lyžiarske stredisko Hafjell privítalo posledné kolo Svetového pohára MTB v cross - country (XCO). Závod Svetového pohára sa naposledy konal v Nórsku v roku 1996. Na bikerov čakal ťažký hrboľatý okruh s ostrými kameňmi.   Z víťazstva vo Svetovom pohári v kategórii muži Elite sa po viac ako 13. mesiacoch tešil český cyklista Jaroslav Kulhavý (Specialiezd Racing), ktorý o svojom víťazstve rozhodol v stúpaní v poslednom kole, keď sa vzdialil trojnásobnému majstrovi sveta Ninovi Scurterovi (Scott Swisspower), ktorý došiel na druhom mieste. Tretí skončil Manuel Fumic (Cannondale Factory).   Výsledky muži Elite: 1.Jaroslav Kulhavý.....Specialiezd Racing.....1:36:19 hod. 2.Nino Schurter.....Scott Swisspower.....+0:07 3.Manuel Fumic.....Cannondale Factory.....+1:34   Konečné poradie Svetového pohára MTB XCO muži Elite 2013: 1.Nino Schurter.....Scott Swisspower.....1180 2.Daniel McConell.....Trek Factory.....800 3.Julien Absalon.....BMC.....760     Posledné šieste kolo Svetového pohára MTB XCO v kategórii ženy Elite vyhrala ruská pretekárka Irina Kalentieva (Topeak Ergon), ktorá zvíťazila v závode Svetového poháru po troch rokoch. Druhá prišla Eva Lechner (Colnago Südtirol) a tretia dvojnásobná majsterka sveta Jilie Bresset (BH Suntour). V cieli sa radovala aj šiesta slovinská pretekárka Tanja Zakelj (Unior Tools), ktorá sa stala víťazkou Svetového pohára 2013.   Výsledky ženy Elite: 1.Irina Kalentieva.....Topeak Ergon.....1:25:34 hod 2.Eva Lechner.....Colnago Südtirol.....+0:20 3.Julie Bresset.....BH Suntour.....+0:22   Konečné poradie Svetového pohára MTB XCO ženy Elite 2013: 1.Tanja Zakelj.....Unior Tools.....1080 2.Eva Lechner.....Colnago Südtirol.....960 3.Kateřina Nash.....Luna Pro.....955       Autor: Milan Majtán  

Piatok sa ponáhľam v práci naháňam auto po Bratislave a myslím len na nafukovací oblúk, pri ktorom sa zajtra doobeda zíde kopa dobre naladených bikerov. Áno, máme tu víkend a nezadržateľne sa blíži štart ďalšieho maratónu. Tentokrát vyrážame už v piatok, dve autá - štyria bikeri a moja milovaná priateľka, ktorá mi už tradične robí doprovod na takéto akcie. Naša cesta má v piatok cieľ v hoteli v Banskej Bystrici. Z hotela bola nakoniec robotnícka ubytovňa, jednu noc sa to dalo vydržať. Ráno vstávame skoro, niektorí účastníci zájazdu sú značne nervózni. Pre kamaráta Fera to bol prvý maratón, tak sa mu ani nečudujem. Z Bystrice ideme asi 6 km a sme v dedinke Selce, kde je aj štart maratónu. Zázemie bolo na futbalovom štadióne. Tento rok sa štartuje už dvanásty ročník tohto maratónu, ale prvý krát je štart v Selciach. Organizátor pre pretekárov pripravil  dve trate, polmaratón na 50 km s prevýšením 1350 m a mini maratón 33 km, kde pretekári prekonajú prevýšenie 830 m. Jedna vec je čo napísali do propozícii, druhá čo bola realita. Štart sa blíži, skladáme bicykle, času máme dosť. U Fera sa naplno prejavuje štarťák, keď si na svoj bike nahodil moje predné koleso a vôbec mu to nevadilo. :) Sranda musí byť. Krátko pred 10:30 sa staviam čo najviac dopredu. Štartujú obe trate naraz, tak je tu celkom husto. Na 50-ku štartovalo 171 pretekárov a na mini trati stálo na štarte 100 pretekárov.  Hurá je tu štart, snažím sa hneď dostať čo najviac dopredu, lebo pár metrov po štarte ideme ostrá v pravo a tušil som, že to bude o držku. V úvodnom stúpaní sa zohrievam a snažím si nájsť miesto v tlačenici. Dostávam sa hore nad dedinku, vysoké tempo malo pozitívny efekt a zrazu je nás menej. Ide sa po širokej poľnej ceste a hltám prach. Plynule prechádzame na lúky, kde nás čakajú teraz ešte príjemné kopčeky, ktoré nohy ani necítia. Zjazdíkom sa napájam na cestu, ktorá ma doviedla do lyžiarskeho strediska Selce Čachovo. Tam na pretekárov čakala zjazdovka, na ktorú som sa veľmi tešil. Stúpanie zo začiatku ostré, potom v strede oddych na vydýchanie, aby som sa znova zakusol do riaditok  a dostal sa až hore. Nie všetci okolo mňa zdieľali moje nadšenie. Hore v lesíku bola doslova schovaná občerstvovačka, ktorá ma prekvapila jak medveď na hubách. Odtiaľ po lesnej ceste mierne zvlneným terénom prichádzame do dedinky Baláže, kde bola ďalšia občerstvovačka. Tu začína najväčšie stúpanie, ktoré malo dĺžku niečo málo cez 8 km a prevýšenie 520 m. Ide sa mi to celkom dobre, dobieham aj pretekárov, ktorí dole na os nezastavovali. Prechádzam okolo pomníku SNP na Kališti a pomaly sa dostávam na najvyšší bod trate vo výške 1063 m. Po krátkom zjazdíku sa zase objavila os, ale už posledná. Nasleduje rallye jazda po širokom chodníku na hrebeni. Je to ozaj veľmi zábavné hore-dolu stále sa motám okolo nadmorskej výšky 1000 m. Stretávam plno turistov, ktorí nám pretekárom tlieskajú a neskutočne povzbudzujú. Perfektne ma to nabudilo, idem čo to dá.  Postupne sa dostávam nižšie a už je to len zjazd. Paráda, tak nastúpané máme všetko, ide sa smer cieľ. (To som si myslel.) Napájam sa na úsek, ktorý je mierne do kopca a dovedie ma na vrchol už spomínanej zjazdovky, ktorú sme šliapali hore na začiatku. Zjazd po zjazdovke bol fantastický. Cieľ som už cítil vo vzduchu. Z Čachova idem dole po asfaltke a tu zrazu regulovčík ukazuje, že hore. A to bolo to, čo som prepočul pred štartom, že v závere bude zmenená trať. Nohy prázdne hodil som kyslý úsmev na týpka a šlapem gašparka. Tie kopčeky, ako som ich vnímal na začiatku, ma úplne odrovnali. Ešte keď mi zapadla reťaz za kazetu, tak som mal už ozaj vymaľované. Nervy na seba, že si nedám bike do poriadku, keď mám čas (nestalo sa mi to prvý krát), k tomu aj dobiehajúci pretekár. Pozbieral som posledné sily a krútim, čo to ide do cieľa. V cieli ma čas a umiestnenie potešili, na záver sezóny mám celkom dobrú kondičku a jazdí sa mi ľahko. (Keď si to dobre naplánujem.) 50-ku zvládol najrýchlejšie domáci pretekár Haring Martin za 2:13:06. Ja som bol na trati o 38 minút dlhšie. :) (Je čo zlepšovať.)   Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/976?rid=1063&eventid=1   Veľmi som bol zvedavý, čo mi na svoj prvý pretek povie náš kamarát Fero. Nakoniec sa mu páčilo až na to, že trochu prepálil začiatok, a potom si dával 12 km do poriadku tepy. Verím, že ho na štarte ešte niekde uvidím. Na preteku mi chýbali nejaké technické pasáže, strmšie zjazdy, jednoducho niečo viac ako lesnú cestu hore a dole. Zase na druhú stranu bolo určite veľa pretekárov, ktorým sa jazdenie po bezpečných lesných cestách a zvážniciach páči. Zabezpečenie na trati a značenie bolo dobré. Prekvapili ma v cieli sprchy, ktoré boli na štadión ozaj luxusné.(Lepšie ako v hoteli, kde sme spali.) Chcelo by to troška popracovať na trati, skúsiť pridať nejaké lesné chodníčky prípadne single. Nechať určite zjazdovku. :) Mne sa v Selciach páčilo a verím, že spokojných nás tam bola väčšina. Už teraz sa teším, čo nám pripravia organizátori tejto peknej akcie v budúcom ročníku. O rok sa vidíme na štarte.   Autor: Tomáš Tomášek

...na bikepoint .sk pozerám aká je akcia pred nami prvú septembrovú sobotu a hneď mi padol zrak na akciu za kopcom, teda na milovanej Morave. Presne na Valašsku! Vedel som, že keď nič iné tak sranda určite bude. Ogari sršiaci humorom, cerky krv a mlieko...no a ešte aj zabajkujem, ale to len tak mimochodom... Pozerám propozície a tam 50km a 1800 výškových metrov. Noo žiaden extrém, hovorím si... ale ani rovina, Jesenníky, Beskydy, takô nemajú...prichádzam sa registrovať a ihneď ogar v kroji ma odchytí a ponúka skvelú slivovicou alias valašský jonťák ...nič nové skvelé od začiatku a verím, že bude až do konca. Na štart sa postavilo niekoľko stoviek Moravákov, Čechov a Slovákov a v pohode bez pokrikovania sa odštartovalo. Prvých 5 kilákov po asfaltke v svižnom tempe, odpája sa policajné auto a už musíme sami,.. Prvých 20 km ma vyvádza z omylu, že cyklistika bude bez väčšej námahy. Prvých viac než 700 výškových metrov preverilo snáď každého a na druhej strane nikto sa netlačil. Pretekárska cháska sa dostatočne roztiahla, aby si každý mohol ísť „to svoje“ Nádherné výhľady, singláče, povzbudzovanie miestnych i nemiestnych „atmoška“ ako v Rakúsku. . ..na 25km prichádza občerstvovačka a neskutočná pohostinnosť, jonťák, rumový, pivový, koláčiky moravské makové, orechové. O pár km ďalšia ešte aj 10 km pred cieľom posledná. Opäť po čase maratón kde priberiem.... No späť na trať. Nasledujúcich 20km veľká pohoda nič a nikto ma nenaháňa je prijemných 18-20 stupňov stále ma to baví, prichádza 45km s tým, že len 5km je do cieľa, som sa rozhodol „poriadne zabrať snáď 5km to vydržím“. To som, ale nevedel že Valašských 50 je vlastne 54km. Aj tak paráda, krásna trať výhľady v zjazdoch obieham väčšinu bajkeriek, ktoré mi to smerom hore vracajú. Nakoniec posledný singel a je tu cieľ po necelých 4 a pol hodinách...Paráda! Organizátor víta každého, vrátane mňa(viac menej nevídané u nás) Zvítavam sa z priateľmi , zisťujem že rodák Kacina zase vyhral a parťák z bikepoint.sk Brańo Fuček v junioroch skvelé 2.miesto. No a ja som nebol posledný, ..o 16,00 vyhlásenie výsledkov vkusné medaile a praktické ceny, tie sme Braňovi samozrejme za drobné rozchytali:) Následovala tombola, obed, sprcha aj hodinu po konci akcie... úplne superské. Pozitíva, no kto má rád pohodu peknú cyklo akciu v horách, milých ľudí tak to tu všetko nájde. A keďže som z poza kopca tak ma to neprekvapuje je to proste Bohom zasnúbená zem toto Valaššké kráľovstvo Negatíva, nie sú žiadne uvítal by som ešte viac značiek ,najmä smerom dole, ako i niečo pre extrémistov nejakú tú 100 ku.... Riaditeľ pretekov Marián Anděl ma uistil, že nad 100kou silno porozmýšľa. Značenie je problém podobne ako na Slovensku, nakoľko frustrovaných volov  , ktorý sa ukájajú preznačovaním trate tesne pred pretekom každý rok pribúda...O rok určite zas rád prídem a po debate s ostatnými účastníkmi predpokladám v rekordnom počte a nielen len preto , že je to i súčasťou ARTHROSTOP VALAŠSKOPOVAŽSKEJ série, ktorej popularita stále viac a viac rastie Autor a Foto: Rado Tilandy  

15. ročník Martinského bicyklového dňa je tu aj tento rok! 22. septembra 2013 budeme spolu s Vami otvárať ďalšie Turčianske rozhľadne a jedno odpočinkové miesto pre cyklistov! Podrobnejšie informácie poskytneme v najbližších dňoch. Info na FB: Turčianska bicyklová skupina JUS Srdečne Vás pozývame! Autor: Luboš Dupkala

V sobotu 14.9. sa odohrá v Púchove posledný pretek ARTHROSTOP VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB SÉRIE, Púchovský MTB MARATÓN 2013. Tento maratón sa vyznačuje hlavne jazdivími singláčmi a určite patrí k atraktívnym Slovenským maratónom. Bikeri z Púchová pre Vás pripravili dve trate 62km s prevýšením 1950 metrov a 40km s 1360 výškovými metrami.  Využite ešte do 6.9. štartovné za 15€ aj s balíčkom suvenírov od sponzorov podujatia Všetky informácie nájdete na  http://www.bikerizpuchova.sk/maraton2013.php Do výsledkov Valašskopovažskej (VPS) MTB série sa započítavajú výsledky iba z dlhej trate! Bikeri z Púchova Vás pozývaju. Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://www.bikerizpuchova.sk/maraton2013.php

Cannondale začiatkom týždňa stiahol Morena Mosera z pretekania/tréningu a naordinoval mu vynútený oddych. Rozhodnutie jeho tímu je založené na jazdcovej únave a zníženej imunite. Momentálne nie je známe, či to pre jazdca znamená koniec sezóny, alebo nie. Moser mal tento rok na jazdca vo svojich rokoch naplánovaný veľmi intenzívny program, ktorý celkom zahŕňal až 68 dní pretekania. Talian sa zúčastnil pretekov ako Tirreno-Adriatico, Tour de Romandie, Tour of Suisse a takisto debutoval aj na Tour de France. Debut sa navyše neobišiel bez úspechu – Moreno získal v náročnej 18. etape tretie miesto. Náročný program si však vybral svoju daň, o čom svedčia Moserove aktuálne výsledky. Talian najprv nedokázal dokončiť predposlednú etapu pretekov Eneco Tour v Belgicku a vzápätí nedokončil ani Vattenfall Classics v Nemecku. Cyklista teraz podľa informácii tímu podíde sérii vyšetrení a po konzultáciách tím naplánuje jeho návrat. Na druhej strane, ďalší zranený taliansky cyklista Fabio Sabatini, ktorý si počas pretekov USA Pro Challenge zlomil dva stavce, dostal zelenú pre návrat do Talianska. Jazdec tímu Cannondale bol dva dni po nehode operovaný v špecializovanej nemocnici v Denveri a po ďalších dvoch týždňoch je schopný presunu do Európy. Doktori sa navyše zhodli, že Sabatini sa zhruba za štyri mesiace bude môcť pomaly vrátiť späť do tréningu. Priaznivci tímu Cannondale môžu v súčasnosti využiť tipovanie na výkon Ivana Bassa bojujúceho na pretekoch Vuelta a España. Talian sa po desiatej etape nachádza so stratou dvoch minút a 20-tich sekúnd na siedmom mieste. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com

Po absolvovaní 5 mesačnej šnúry mtb pretekov, som sa rozhodol tento krát spraviť niečo pre rodinu...teda zobrať (skoro) všetkých do Novej Dubnice na „dubničák“. Keďže som z neďalekého Trenčína, kde je veľa bajkerov, ale žiadna cykloakcia pre široku verejnosť respektíve pre nikoho...primator nebajkuje, tak asi aj preto sme vyrazili... „Dubničák“ je najstarším mtb podujatím na Slovensku, pre každého, od ultrabajlkerov na 115km/cca 4000 výškových cez klasika-67km, basic 43km až po baby pre rodiny a zároveň tých, ktorým stačí jedno koleso teda uniclystov. Zasadla rodinná rada, a po kývnutí najstaršieho bajkerka môjho 70ročneho deda- otca, že dá 43km, teda 80km, kedže tradične vyráža po vlastnej osi z domu. Doma sa dohodlo, že idem všetci..vrátane manželky Evky, ktorá nikdy na mtb biku nesedela . Otec ide basic ostatní 5-ti ideme baby.. V piatok som zbehol na registáciu zvítal sa s organizátormi, ako aj ostatnými bajkermi. Počuť bolo aj ruštinu, francúzštinu...„nafasoval 6 igošiek“ plných všakovakých darčekov. V sobotu som naložil „bikefamily“ a hybaj na štart. Najskôr sme odmávali „Dedovi“ a kamošovi z Polska, ktorý to dal na unicl... Na moje počudovanie spolu s nimi na basicu bolo najviac účastníkov cca 270...“národ“ sa nechce trápiť na maratónskych tratiach... Pre info na 115Km došlo 45borcov, z toho 3 ženy!!!, na klasiku 199. poďme k baby trati: na našej trati sa postavilo naštarte do predu 5 unicyclistov, rodinky s deťmi, na malých bajkoch, či cyklovozíkoch, starší syn sólo, 3 ročný v sedačke manželky, 5 ročnú Emku som ťahal na tyči...hurrá odštartované...spočiatku sa všetci tešili že rovinka asfalt, za Kolačínom sa to trosku dvíhalo, takže nálada sa menila aj v „mojom okolí“. Každých 10 minút dostávam otázku koľko je to ešte hore, odpoveď vždy rovnaká len kúsok... samozrejme som odhalený, že „menšia lož“, robíme si prestávky na pitie jedlo, alebo len tak ...a konečne na 6,5km sme hore nastúpaných úctihodných 350 metrov. Upokojujem manželku, že už sa len spustíme v pohode dole a sme v cieli...noo ani nie Fúha celkom fajn singláčik...mamičky s vozíkmi, odnášajú najprv vozíky potom bajky. Sú trošku v šoku! U nás veľmi podobne, jedine starší syn to pustil až do cieľa... Po chvíli asfaltka, fajn tak už pohoda dozvedáme sa, že „baby“ ju len križuje a idem zase do lesa...no radšej už nič nevravím, brzdíme na rýchlosť 2 až po lúku, kde na rýchlosť 3... Nakoniec vytúžená asfaltka a žiaden stres, deti poháňajú rodičov tak zrýchľujeme...až do cieľa, posledný kopček, a potlesk kámošov, šéfa bikepointu Terryho, či len tak všetci si užívajú „slávu“ najmä deti... A moja polovička sa už nemračí uff. Následuje chutné jedlo a sprcha. Deti na ihrisku aj v očakávaní otca-deda z basicu, podľa plánu prichádza a nie je posledný . Na prekvapenie v úplnej pohode a ponúkam mu odvoz domov. Samozrejme odmieta, nemá čas na vyhlásenie...no dúfam v 70ke budem na to obdobne presúvam sa k vyhláseniu výsledkov, veľmi sympaticky to tu poníma organizátor roky : všetky deti do 13rokov na pódium, tak ako aj matky, ženy..na moju zabudli---ale nakoniec dostala i ona kvietok a dar. Najrýchlejšia žena na Baske ako kráľovná baske a postupne vyhlásenie od basicu až po harda(115Km) ako inak na 1 mieste Kajo Hartl...ktorý ma tento rok najazdených 22000km na bajku (ja na aute,ako jediný to dal pod 6 hodín...s obdivom som pozeral na 3 ženy z dlhej z ktorých posledná prišla až v čase vyhlásenia po 10hodinách ale za ňou ešte stále prichádzali ďalší...rozmýšľam za koľko by som to dal ja ...no ešte že som dnes bol rodinný typ“ pozitíva akcie: rozmanitosť pre každého niečo, aj pre rodiny a deti ,nezabudlo sa ani na jedno(kto má mal malé deti chápe) a naozaj i pre rodinky horský pretek nie krúženie po futbalovom ihrisku tak ako všade inde...perfektná organizácia, proste super sobota negatíva: samozrejme subjektívne : na baby trati bolo v propozíciách, že sa tam nemáme trepať s vozíkmi a detskými sedačkami, takže sme vedeli do čoho ideme, ten singláč na to ozaj nebol... to čo frflem vždy, je spoločný dojazd s pretekármi z ostatných tratí, obávajúc sa zrážky deti s premotivovanými bajkermi na 150mieste... Záverom : Klobúk dole pred všetkými, ktorí sa zúčastnili preteku a veľká vďaka organizátorom. O rok prídeme opäť. Najpočetnejšia rodina bola 7členná a nás bolo len 6, takže o rok vybavím dospelej dcére voľno v práci a vyhráme Autor: Rado Tilandy  

Posledný deň majstrovstiev sveta MTB v juhoafrickom Pietermaritzburgu sa rozdávali tituly v šprint eliminátore (XCE) a zjazde (DHI). Po vlaňajšej rakúskej premiére sa v Juhoafrickej republike rozdávali len druhé tituly majstrov sveta XCE. Na 800 metrovom XCE okruhu sa predstavili aj traja slovenský reprezentanti. Žiaľ, MICHAL LAMI, FRANTIŠEK LAMI a JOZEF BEBČÁK do 32 členného finále nepostúpili. Majstrom sveta sa v kategórii muži XCE stal švédsky cyklista Paul van der Ploeg, druhý bol Daniel Federspiel a tretí skončil Andreas Catriel Soto. V kategórii ženy XCE obhájila vlaňajšie prvenstvo z rakúskeho Leogangu 25. ročná Švédka Alexandra Engen pred Jolandou Neffovou a Lindou Indergandovou. Posledné dúhové dresy si rozdelili zjazdári (DHI). Majstrom sveta v zjazde v kategórii muži Elite sa stal domáci juhoafrický reprezentant Greg Minnaar. Druhý skončil Michael Hannah a tretí Jared Graves. Slovák FILIP POLC skončil na 35. mieste, MARTIN KNAPEC skončil na 54. priečke. V kategórii ženy Elite zvíťazila v zjazde Rachel Atherton pred Emmeline Ragotovou a Tracy Hannahovou.     Autor: Milan Majtán  

OMH (okolo Martinských holí) 2013 Minulý víkend sa konalo na Slovensku hneď niekoľko akcií, takže bolo ťažké sa rozhodnúť kam sa vybrať. Najskôr som plánoval ísť do Dubnice, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol pre OMH 2013 (okolo Martinských holí). Dôvodov bolo viacero. Je to bližšie, v Dubnici to už poznám a keďže ja si jazdu skôr užívam ako by som pretekal tak pre mňa aj atraktívnejšie. Dúfal som, že niekto zo známych sa ku mne pridá ale všetci boli buď v práci, alebo na dákej oslave. Nevadí však niekoho tam stretnem, alebo sa k niekomu pridám, veď biker si partiu vždy nájde. Ráno o šiestej mi zvoní budík, po výdatných raňajkách sadám na bike a za východu slnka vyrážam smer Žilina- lesopark Chrasť. Tam bol štart a prezentácia. Poplatok za účasť bol symbolických 5 eur s gulášom a 3 bez. Pomaly sa to začalo zapĺňať. Účasť bola slabšia ako po minulé roky, ale to nepokazilo príjemný zážitok. Celkovo nás zo Žiliny odchádzalo okolo 50. Tí čo poznali cestu na Polom vyrazili skôr a celý čas sa šlo po skupinkách. Ku mne sa pridal jeden chalan z Tvrdošína a celu trasu sme šli spolu. Ľubo bolo jeho ctené meno. Hneď na začiatku sa ma pýtal či to dá na krosovom bicykli, tak som ho uistil že na pár krátkych úsekoch síce potlači, ale zvyšok bude v pohode. A tak vyrážame hrebeňom ponad Rosinu do Višňového. Nad dedinou sa napojíme na lúke na úsek všetkým známi z bývalých ročníkov Fatranského maratónu a stúpame až do sedla Javorina. Tu sme mali zraz ale keďže sme prišli medzi prvými šiel som Ľubovi ukázať pamätník a výhľady z Polomu. Počkali sme na ostatných a vyrazili sme smerom do Vrútok. Opäť som sa raz pokúsil pokoriť ten zákerný výšlap na Saračníky, ale opäť pokoril on mňa. Nasledoval oddych v podobe dlhého zjazdu. Na 19km sme odbočili doprava, chvíľu mierne stúpali a opäť zjazdovali až na asfaltku ktorá vedie na Martinské hole. Potom prišiel konečne aj jeden technický úsek po chodníku do Lopušnej doliny. Ďalej sa išlo striedavo po asfalte alebo zvažnicami ponad Martin, Podstráne, Bystričku, Trnovo a Trebostovo. Tu sme sa rohzhodli spraviť si menšiu zachádzku do dediny, lebo nám došla voda. V celej dedine nebolo krčma tak aspoň v potravinách boli také ochotné a doplnili nám vodu. Dali sme si ešte po pive vyrazili ďalej. Pokračovalo sa cez Valču. Na lúke nás ešte ponaháňal pes, ale ukázalo sa, že pes ktorý šteká, fakt nehryzie. Dorazili sme do Kláštora pod Znievom, kde bola povinná zastávka v Gazdovskej krčme. Konečne čapované a slivovička k tomu. Pokecali s ostatnými a varili na posledné dlhšie stúpanie do Sedla pod Úplazom. Chvíľu trvalo kým sme sa tam dostali, ale nebolo to náročné, len dlhé. V sedle sme sa stretli asi desiati a začala sa dilema kadiaľ ďalej. Väčšina šla cez Úplaz do Kamennej poruby, ale my sme chceli prejsť celú trasu tak sme šli zjazdom do Rajeckej Lesnej. Aspoň so objavil novú cestu do Ďurčinej. Zvyšok trasy bola už len príjemná jazda lesom z Kunerádu až do Turia. Tu sme našu púť ukončili a šli po ceste na pizzu a pivo na brod. Najedli sme sa, doplnili tekutiny a pobrali každý svojou cestou. Ľubo na Hájik a ja do Lietavy. Na záver mi nezostáva nič iné len sa poďakovať organizátorom za vydarenú akciu, ktorú by som definoval dvomi slovami ,,Zážitok zaručený“. O rok sa zúčastním opäť a dúfam, že ukecám niekoho zo svojich známych. Autor a foto: Erik Kubík

Majstrami sveta MTB XCO sa stali Julie Bresset a Nino Schurter. Obom cyklistom sa podarilo obhájiť vlaňajšie tituly. Na dvadsiatich štvrtých majstrovstvách sveta v juhoafrickom Pietermaritzburgu sa včera rozdávali dúhové dresy v cross - country kategóriach ženy Elite a muži Elite. Dvadsaťštyri ročná francúzska cyklistka Julie Bressetová obhájila dúhový dres majsterky sveta v kategórii ženy Elite. Druhá skončila majsterka sveta z roku 2010, poľská pretekárka Maja Wlosczowská, ktorá zaostala päť sekúnd. Tretia skončila 39. ročná Esther Süss zo Švajčiarska so stratou 1:06 min. V kategórii muži Elite obhájil vlaňajšie prvenstvo z rakúskeho Leogangu Nino Schurter. Švajčiar Schurter, ktorý má už tri tituly MS, sa dostal do vedenia už v prvom kole a nikoho prd seba nepustil. Druhý so stratou sedem sekúnd prišiel Nemec Manuel Fumic. Dvadsaťjeden sekúnd stratil na treťom mieste švajčiarsky cyklista, majster sveta z roku 2010, Jose Hermida. Na solídnom 26. mieste prišiel slovenský pretekár MICHAL LAMI. V piatok bojoval na trati v Cascades MTB Parku v Pietermaritzburgu FRANTIŠEK LAMI v XCO kategórii muži U23. Slovák FRANTIŠEK LAMI skončil na 25. mieste. Majstrom sveta sa stal taliansky pretekár Gerhard Kerschbaumer pred Julianom Schelbom z Nemecka a tretím holandským pretekárom Michielom van der Heijdenom.     Autor: Milan Majtán

Je zamračené augustové ráno, pozerám von oknom a v duchu si hovorím "počasie vydrž". Silno rozmýšľam, čo si dať na seba a popritom tlačím cestoviny. Mám také zvláštne pocity, nervozita a do štartu Green Bike maratónu zostáva hodina a pol. Tradične sa na blízke akcie v rámci okolia Bratislavy presúvam na biku, tak ani dnes nerobím výnimku. Na Partizánsku lúku v Bratislave sa dostávam dobre rozjazdený za pol hodinku. Zázemie pretekov je situované do oddychovej zóny v Bratislavskom lesoparku na Železnej Studničke. Organizátor si toto miesto vybral dobre, nakoľko je tu perfektný dojazd do cieľa, ktorý si diváci určite radi pozrú. V neposlednom rade treba spomenúť aj amfiteáter, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný, bufety a ostatné vybavenie, bez ktorého by sa takéto veľké akcie nezaobišli. Tento rok sa na štart postavilo celkovo 653 účastníkov. Z toho na dlhú trať sa prihlásilo 172 borcov, pre ktorých pripravili 75 km trať s prevýšením 1767 m. Na krátku 34 km s prevýšením 736 m bolo pretekárov samozrejme viac, a to v počte 376. Štartovali v dvoch vlnách, aby sa zamedzilo štuplu, ktorý sa pravidelne vytvára už v prvom stúpaní. Zvyšní závodníci tvorili skupinku najmenších, ktorí si to rozdali v detských pretekoch. Opäť som si vybral dlhú trať, pár minút pred desiatou sa radím niekde v druhej polovici pelotónu a netrpezlivo čakám na štart. Po odštartovaní sa už sústredím na premotivovaných, ktorí si svoju desaťminutovku slávy snažia odkrútiť na rovinke hneď po štarte a na začiatku stúpania vytuhnutí odpadávajú - prípadne štuplujú v prvom výšlape na hrebeň. Nejaká tá šklbnutá reťaz a biker v reklamnom pútači po štarte, to je nič. Tento rok sa úvodné stúpanie ide plynulo, nestojí sa. Na hrebeni smerom na Kačín sa začínajú utriasať pozície a samozrejme sa dupe čo to dá. Je to mierne do kopca až na hravú slučku, ktorá vie pekne pobaviť. Slučka zavedie pretekárov z hrebeňa dole k peknej lúčke, ktorú si následne aj každý vyšlape naspäť na hrebeň. Keďže nám nepieklo na hlavu, bola to pohodička. Postupne sa dostávam popri Malom Slavíne už do priebežného stúpania na Biely Kríž, kde nás čakala prvá občerstvovačka. Niektorí ani nezastavujú, ja si hrozienko a melónik dám. Posilnený idem po tých, čo nezastavili. Už za salašom dobieham skupinku, ktorá sa mi utrhla na os. V stúpaní sa začínajú trúsiť hlavne tí, ktorých vysoké tempo po štarte heclo, ale nejak zabudli, že pretek má 75 km. Začínam sa rozbiehať a niektorých nechávam za sebou. Nezadržateľne sa blížime po červenej diaľnici na Pezinskú Babu. V tomto období sucha je červená značka vyjazdená komfortne. Pred Pezinskou Babou nás čaká najvyšší bod trate - Konské Hlavy (654 mnm) odkiaľ je to až na Babu viacmenej zjazd. Na občerstvovačke si opäť nenechám ujsť hrozienko. V servisnej časti mali aj pumpu, olej a duše, čo by ma potešilo v prípade problému. Nezdržujem sa a valím dole do Slnečného údolia. Je to stále dolu kopcom, tak oddychujem. Po dlhšom zjazde sa dostávam asfaltkou do Limbachu. Odtiaľ sa začína najdlhšie stúpanie na tomto maratóne smer Medvedie údolie. Stúpanie má z Limbachu cca 7 km a prevýšenie 350 m. Celé sa to ide po zvážnici až pod hrebeň, kde začína zvážnica mierne klesať. Postupne sa dostávam na hrebeň, odtiaľ ma regulovčík navádza smer dolinka a nudnou asfaltkou pod Hviezdu. Po pár nudných km prichádzam opäť do lesa a dorážam na Biely kríž. Doplnil som vodu a ide sa smer cieľ. Z Bieleho sa ide rýchlymi pasážami údolím vydrice až po Spariská, kde sa napájam v miernom stúpaní na červenú značku, ktorá ma dovedie až na singel. Mal som šťastie, nik ma tam nebrzdil, pokračujem vo vysokom tempe až zisťujem, že nevidím značenie. Fu čo to? Ale niekoho som zazrel vpredu, tak idem ďalej. Samozrejme, že som správne neodbočil ako niekoľko ďalších desiatok pretekárov kvôli chýbajúcemu značeniu, ktoré si nejaký inteligent zobral asi domov. Regulovčík to už vedel, tak nás už neriešil, veď sme si asi aj nadbehli. Posledné stúpanie bolo nejakých pár výškových na Kamzík odkiaľ sme až na pár hrbčekov zjazdovali do cieľa. Dojazd do cieľa sa mi, ako som už spomínal, veľmi páči tak som si ho patrične užil. V cieli som bol so sebou spokojný - čas 3:40 spolu s priemerkou nad 20 km znamenal dobrý pocit z výkonu. Ale opäť sa našli pretekári, ktorí to poňali športovejšie a dokázali mi, že trénovať treba viac a viac. Najrýchlejší Muž na dlhej Vokrouhlík Tomáš z teamu BMC-SAVO Racing to dal za 2:47:34. Zo žien bola najrýchlejšia Juhásová Zuzana s časom 3:38:00. Na krátkej šprintérskej 34 km trati bol v mužoch najrýchlejší, síce iba o chlp, ale predsa, Kaktusák Kubek Tomáš za 1:15:16. Najrýchlejšia žena na 34 km Juhásová Andrea s časom 1:27:13. Každopádne, tento rok to bol z mojej strany najrýchlejší maratón, čo do priemerky. Myslím, že aj počasie všetkým prialo, keď nám pripravilo ideálne maratónske podmienky. Organizátor sa posnažil ako každý rok a pretekárov na trati zabezpečil na jednotku. Verím, že každý, kto sa v sobotu zúčastnil neľutuje. Ďakujem za super strávenú, športom nabitú sobotu. O rok stojím na štarte tohto maratónu opäť.   Autor: Tamáš Tomášek Foto: Melu

Sobota, 24. august 2013. Pre niekoho deň ako každý iný. Slnko je už na obzore a presviedča ma, aby som vyliezol zo spacáku, zbalil si veci a vydal sa na cestu. Už týždeň cestujem západnou hranicou Čiech a zdolávam kopce, ktoré sa mi objavia na obzore. Posledné dva dni prechádzam pohorím zvaným Český les. Tunajšia príroda má svoj pôvab a prirodzenú krásu, ale zároveň mi naháňa hrôzu. Les je tu až neskutočne hustý. Aj slnečné lúče majú často problém preraziť si cestu cez koruny stromov a navigácia neustále stráca signál. Aj s návštevnosťou je to tu slabé. Človek tu stretne viac lesnej zveri ako bikerov a turistov. Proste divočina!   Dnes som sa rozhodol zdolať vrch Čerchov, ktorý je najvyšším v pohorí. Po dlhom stúpaní sa dostávam pod vrchol. Pol siedmej večer a na les sadla tma. Ešte dvesto výškových metrov a som hore. Les však s príchodom noci ožíva. Rôzne škreky a zvuky z lesa mi zvyšujú tep. Najskôr mi prebehne cez cestu líška, pár minút po nej ďalšia. Od strachu je len na krok k panike. Skupinka rozbehnutých sŕn je posledným klincom do truhly. Kašlem na to a otáčam bike. Rýchlosť, ktorou zdrhám z lesa je proti všetkým mojim zásadám bezpečnej jazdy. Keď po siedmich kilometroch celý udýchaný vybehnem z lesa a zbadám pred sebou autokemp Babylon, s úsmevom len skonštatujem: „Tak do tohto lesa ma už nikto nedostane.“ V kempe, ktorý je len pár kilometrov vzdialený od mesta Domažlice, je nezvyčajný ruch. Muzika vyhráva, nejaký borec sa vykecáva do mikrofónu, prebieha registrácia. Ale hlavne je tu dosť bikerov. Hneď ako ma zbadajú, začnú ma volať: „ Pojď na závod. Trať nenáročná, startovné symbolické. Bude sranda.“ Rýchlo si prebehnem propozície a zisťujem, že ide o nočný MTB maratón s názvom Babylon Bike Night organizovaný miestnym občianskym združením. Má len 25 kilometrov (čo môže byť po mojich urazených 80-tich vcelku problém) a nemá jedinú občerstvovačku. Zato má po celej trati rozmiestnených 60 reflexne označených plechoviek piva a tak sa všímaví bikeri môžu popri jazdení aj trošku vypiť. Ale čo je hlavné… trať vedie tým desivým lesom, z ktorého som pred chvíľou so strachom v očiach vybehol !!! Mám obavy, no na dlhé rozhodovanie nie je čas. Miestni borci ma presviedčajú, že ide o pohodovú akciu a väčšina pôjde tak či tak pohromade. Asi vedia, o čom hovoria. Veď už štartujú deviaty ročník. Idem. Rýchle postavenie stanu, zhodenie báglov z bicykla, namontovanie svetiel a štartovného čísla a už stojím na štarte. Voči svojmu čínskemu svetlu mám značnú nedôveru a tak si ešte do vrecka hádžem čelovku (veď keď dokáže zasvietiť z jednej strany stanu na druhú, musí v prípade núdze stačiť aj na jazdenie) a po vzore skautov aj zápalky a vreckový nožík. Na štarte nás stojí len 33 odvážlivcov. Z bikerov cítim predmaratónsky ošiaľ a je mi jasné, že až tak na pohodu to nebude, ako tvrdili. Tri, dva, jedna…. A je odštartované. Štart je prudký ako rána z dela. Snažím sa držať krok s borcom, ktorý by svojimi svetlami mohol osvetľovať Spišský hrad. Rafinovanými spôsobmi sa snažím rozprúdiť konverzáciu a tým si zabezpečiť parťáka a osvetľovača až do cieľa. To sa mi pekných pár kilometrov darí. Trať ide zatiaľ do kopca a rýchlostne mám navrch. Jeho zdrhnutia sa báť nemusím. To sa však mení s prvým prudkým zjazdom. Chalan sa rozbehol a ja mám problém ho dobehnúť. Dupem do pedálov, keď tu zrazu „BLIK“ a môj reflektor zhasol. Parťák zmizol v zákrute a nastala dokonalá tma. Žiaden mesiac, alebo hviezdy. Žiaden svetelný smog z blízkeho mesta či dediny. Proste nič. Tma. Okamžite skúšam resuscitovať svetlo. Vypnúť, zapnúť.... a nič. Nesvieti. Z vrecka vyťahujem náhradnú batériu a vymieňam ju. Vypnúť a znovu zapnúť.... a nič. Stále nesvieti. Sú len dve možnosti. Buď sa svetlo nadobro pokazilo alebo studené noci v stane úplne vybili baterky. To je však teraz jedno. Tak či onak som v peknej ..... Vyťahujem z vrecka svoju dvojdiódovú čelovku a dúfam, že som podcenil jej schopnosti a bude postačovať na jazdu touto nočnou divočinou. Nepodcenil. Žiaden zázrak sa nekoná. Svetielko dosvieti maximálne na predný dezén. Je to však svetielko nádeje, že sa pohnem dopredu. Nasadám na bike a krokovou rýchlosťou sa posúvam dopredu. Hľadám po stromoch reflexné fáborky, ktoré by som za normálnych okolností videl už z diaľky. Z času na čas zastavím a zohnem sa k zemi, aby som si overil, či som stále na chodníku. Ide to pomaly, ale hlavne že napredujem. Zrazu sa za mnou objavuje jeden z pretekárov. Osvetlený ako vianočný kamión Coca-Coly si to valí dole kopcom na plné obrátky. Toho nezastavím. Je to však moja šanca dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa. Nastupujem po jeho pravici a snažím sa s ním držať krok. To je ale rýchlosť !!! Ale nie !!! V tom zhone som si nevšimol kamenného odtoku vody, ktorý križoval lesnú cestu. Borec ho preskočil a zmizol v diaľke. Ja som tu v skoro tme zaflekoval s preseknutou prednou dušou. A montpáky zostali ležať v stane. Pomaličky sa predieram čiernym lesom s bikeom na pleci a rozmýšľam ako ďaleko je to ešte do cieľa. Už ma dlho nikto nepredbehol. Asi sú už všetci v cieli, napchávajú sa gulášom a pivom, kým ja tu trčím bohviekde. Moje úvahy len občas prerušia divné zvuky z tmy, ktoré ma prinútia pridať do kroku. Kráčam už dlho. Možno 20 minút, možno pol hodinu. Ťažko povedať. Zdá sa mi to ako večnosť. V zúfalstve už zvažujem využitie zápaliek a nožíka a vyrobenie si pochodne. Keď tu zrazu sa to za mnou rozbliká ako na letisku. Skupinka siedmich bikerov ma za pár minút dobieha a zisťuje čo sa stalo. Montpáky tiež nemajú. Dávajú mi však jedno zo svojich svetiel a zdrhajú do cieľa. Nádej stále žije. Konečne vidím kam smerujem a môj krok je hneď svižnejší. Prichádzam na križovatku, kde stojí regulovčík. „Ako sa dostanem najrýchlejšie do cieľa? Ako je to ďaleko?“ horlivo vyzvedám. „Sedm kilometrů“ hovorí s úsmevom a ukazuje na cestičku do tmavého lesa. „A trať vedie kadiaľ a koľko má ešte kilometrov?“ pokračujem vo vyzvedaní. „Sedm“ a ukazuje na tú istú cestu. Predstava sedemkilometrového tlačenia nie je veľmi príjemná. Nič však nie je stratené. Regulovčík, statný to chlap, chytá do rúk moje prázdne koleso a po pár minútovom zápasení s drôtenou obručou sťahuje holými rukami plášť. Nahodiť novú dušu je už malina. O pár minút už sedím na bikeu a snažím sa dobehnúť stratený čas. Do cieľa prichádzam s úbohým časom 1 hodina, 47 minút. Tu ma už čaká chutný guláš a studená kofola. Atmosféra je tu skvelá. Každý s každým si mení dojmy z trate. Víťaz to dal za 50 minút, ale ten si určite na cestu nesvietil dvojdiódovou čelovkou. Posledný však nie som. Za mnou prichádzajú ešte štyria zblúdení bikeri. Všetci s úsmevom na tvári....   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec

Už 7.septembra sa kúsok za hranicami odohrá už siedma epizóda z ARTHROSTOP VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB SÉRIE. Tento krát sa stretneme vo Vsetíne na VALAŠSKEJ 50-ke. Prekrásna príroda Javorníkov Vám ak iste prichystá super bikerske zážitky. Sezóna sa blíži pomaly, ale isto k svojmu záveru a tak si nenechajte újsť tento pekný maratón Pokiaľ budete mať chuť stráviť na Javorníkoch celý víkend tak už 6.9. ten istý organizátor pre Vás pripravuje aj šprint s názvom VALAŠSKÝ KRPÁL...... Organizátor Vás srdečne pozýva. Bližšie informácie nájdete http://www.andelsport.cz/akce/v50.php Autor: Luboš Dupkala

V juhoafrickom Pietermaritzburgu sa včera prvými pretekmi začali Majstrovstvá sveta MTB. Na dvadsiatich štvrtých MS ktoré sa premiérovo konajú na africkom kontinente sa predstaví 831 pretekárov zo 46 štátov. Slovensko reprezentuje pätica pretekárov. Michal Lami (cross - country muži Elite, Eliminátor), František Lami a Jozef Bebčák (obaja cross - country muži U23, Eliminátor), Filip Polc a Martin Knapec (obaja muži DHI). Na slovenskú dvojicu František Lami a Jozef Bebčák čakajú na XCO trati v kategórii muži U23 preteky v piatok 30.8.2013. Michal Lami v kategórii XCO muži Elite sa predstaví v sobotu 31.8.2013. Závody Eliminátor (XCE) a zjazd (DHI) sa konajú v nedeľu 1.9.2013. Včera sa na Majstrovstvách sveta konal pretek štafiet. Štvorčlenné družstvo štafiet sa skladá z juniora, pretekára do 23 rokov (U23), ženy Elite a muža Elite. Vlaňajšie prvenstvo sa podarilo obhájiť Taliansku pred Francúzskom a Nemeckom.     Autor: Milan Majtán

Po minuloročnom absolvovaní všetkých možných i nemožných mtb eventov, sérií.. som sa pre tento rok rozhodol odignorovať akúkoľvek sériu, vyberať si akcie ktoré sú zaujímavé a niečím sa odlišujúce od priemeru :). Čo sa týka východu pokiaľ nerátam skvelý horal (ale Svit je ešte akoby stred :)) padlo rozhodnutie , že na kráľovský mtb na spiš určite pôjdem a skúsim šťastie na dlhej. Strednú som bol 3krát vždy fajn, len akosi po cca 3,5- 4hodinách v cieli, pre mňa divné :) aritmetika 50km za 4hod čiže 90ka za 8hod mi akosi nevyšla :(.  Zaregistrovaný, potvrdené z bikepoint.sk že treba aj report napísať, už som nemal a nechcel nikam cúvnuť. Poďme k štartu. Po zvítaní sa s kamarátmi z ktorých mnohí sú mojim vzorom, som sa postavil spolu s ďalšími cca 60mi na štart dlhej. 9hod odštartované, za policajtmi ideme 3km v kope a svižne nikto nepredbieha, družná debata :), odbočka z asfaltu, pokrik kámošov čakjúcich na svoj štart a začína pretek. Kopce, ešte väčšie kopce, potoky, skaly, singláče viac a viac, hore hodinu dole 3minútky, prichádzajú prvé pády :). Na prvej občerstvovačke od štartu cca 10km som strácal na prvého pretekára len 44minút :), miestni či fernet na 4kolke, všetci veľmi povbudzovali, dokonca aj mňa na konci :). Prvých 30km náročných ale nádherných, bez chýb, potom prišiel prvý zasadný mordor na smrekovicu, z cca 400m do 1200m. Ako do neba, na 40tom km mám 2000 výškových metrov!!! Stúpam asi do 1100m potom radšej tlačím, nesiem bike, fotím fernetovskú „trať“ :) stále pomaly, v kľude, však dole to pustím. Je jasne že timelimit nestíham, ale mal som prísľub, že môžem isť ďalej, len na vlastné riziko, takže pohoda :). Prichádzam k prvým „šutrom“, kde rozmýšľam ako cez ne preniesť bike. Stretávam turistov ktorí veľmi nechápu prečo som tam s bikom, padám, zase padám. Nesiem bike dole kopcom, padám aj tak, skúšam tlačiť, sklon kopca odhadujem na 40%, logicky dostávam ranu od vlastného bajku, asi ani jemu sa tu nepáči. Dole kopcom rýchlosťou 2. Tak to sme ešte nemali :). Konečne sa dá trochu isť, zrazu odbočka doprava a hore, nejako som mal zafixované že sa pôjde až na „chvála bohu“ dole kopcom a potom slubica. Fernet ma upozorňoval, že na úseku budú šípky obojsmerne nech to neriešim, lenže mne už vypína mozog a prepadá ma panika. Je 15:00 na 47km to už som mal byť dole. Tak to otáčam, že pôjdem po tých druhých šípkach dole. Dostávam sa na tú istú trať, nikde nikoho pri tabuli „boldigáň“ volám na info linku usporiadateľa, ktorý veľmi netuší kde som. O chvíľu mi volá, že asi som ok. Iidem dole, hore, kade tade, dostávam sa tretí krát na trať, po ktorej som už išiel, nemám vodu, jedlo, stretávam prvých ľudí, ktorí netušia čo chcem, na otázku ako do Granč Petrovce, Spišské Podhradie nič, skúšam Spišský hrad nech ma usmernia. Dvaja nevedeli cestu, tretí občan nevedel že tu také majú :). No nič idem dole kopcom na asfaltku, z auta sa ma pýtajú či je všetko v poriadku, moja reakcia je že ani nie, hurá vedia kde som, majú číslo na usporiadateľa som zachránený :).    Som niekde pod diaľnicou, Fryčovce či tak dáko. Po chvíľke Riškovi (kamarát bajker a veľký mecenáš cyklo akcií na východe) synovia nakladajú bajk aj mňa a odvážajú do cieľa. Na kompe 62km 2300 výškových, čas ... noo :). V cieli mi kámoši berú pivo, rodina sa teší že má vidí :), fotím sa s Kajom Hartlom, ktorý samozrejme to dal za 5hodín a ako inak vyhral. Gratulujem aj Petrovi Linekovi, ktorý to skončil za 7,5hodky a na bedni (rozmýšľam, keby som nezablúdil koľko by som to asi šiel ja? 10-11h :) ) No čo už, asi sa očakáva že nenapíšem nikdy viac, práve naopak, o rok prídem určite a pokúsim sa zas o nemožné, viac potrénujem, možno si zoberiem mapy, cepín, mačky, chrániče, buzolu :). Pozitíva akcie: napriek zablúdeniu veľmi dobre značená trať, veľké nadšenie organizátorov ako aj dobrovoľníkov, fantastické výhľady, keďže mám rád extrémy, tak aj extrémy beriem ako pozitívum, nikdy som neriešil ceny v tombole ani ceny, ale treba pochváliť organizátora, že bol naozaj štedrý, ceny - vesta do 45miesta na dlhej, či šatka pre každého na strednej, pricemoney ... A nezabudli ani na deti. Tie moje do cieľa došli :). Tešili sa že sme zase boli na východe. Negatíva akcie: samozrejme subjektívne :) Určite by som viac zdôraznil náročnosť - nebezpečnosť trate, takýto mtb povrch kde odchádzajú brzdy, nejazditeľné úseky smerom nadol (ani top borci nešli všetko!!!) a najmä by mala byť možnosť zásahu záchranárov v každej časti preteku, najmä najextremnejšíc. A prosím gps súradnice, gps nie je len o orientácii ale aj o rozpoložení síl !!! Výsledky: www.kralovskymaraton.sk Záverom: klobúk dole pred všetkými ktorí sa zúčastnili preteku a veľká vďaka oragnizátorom   Autor: Rado Tilandy Foto: Rado Tilandy